MARTIN. Cieľom projektu, tak ako ho chápe ministerstvo financií vo svojej výzve na predkladanie žiadostí, je zmeniť súčasný stav poskytovania služieb samospráv tak, aby sa znížila administratívna záťaž občanov – či už v pozícii jednotlivcov alebo aj podnikateľov, ale aj zracionalizovala niektoré úkony samospráv. Ak sa má dosiahnuť, musia sa dnešné procesy vo vzťahu k službám pre ľudí optimalizovať a zosúladiť ich tiež so súčasnými možnosťami informačného systému samospráv a ostatnej verejnej správy.
Výzva predbehla legislatívne možnosti
A tu sa zdá, že výzva predbehla súčasná a legislatívne umožnená status quo elektronických služieb na Slovensku. Výzva síce ponúka mestám nad 20 tisíc obyvateľov získať nenávratný finančný príspevok až do výšky 4,5 milióna eur, vrátane 5-percentného spolufinancovania žiadateľa, no ukladá zároveň využiť všetky ponúkané povinné služby a rozumnú sadu voliteľných služieb pre občana, no zároveň získanie ponúknutých peňazí podmieňuje aj záväzkom podieľať sa na financovaní prevádzky systému, a to minimálne 5 rokov po skončení realizácie projektu.
Navonok ide o rozumnú požiadavku, kým si ju nepremeníme na drobné. Predovšetkým, v prvom rade treba novelizovať zákony, ktoré v súčasnosti zabraňujú možnosti elektronickej komunikácie a digitalizácie jednotlivých úsekov správy, čo nie je v moci samoprávy. Mesto by sa teda zaviazalo využívať systém, ktorý ešte dnes nie je legislatívne podložený a stálo by ho to minimálne 500 tisíc eur, ktoré vynaloží na jeho päťročnú prevádzku.
Ak by padlo áno, vznikne patová situácia
Na radnici urobili výber eGOV služieb a vyrátali, že žiadosť, ak by ju poslanecký zbor schválil, znamená v martinskom prípade 1,2 milióna eurový balík, pričom 95 percent z neho by financovala Európska únia. Dosiahlo by sa síce komplexné elektronické vybavenie vybratých služieb, pričom prístup k nim by mal občan z jedného miesta, boli by teda dostupnejšie a menej zaťažovali ľudí a aj mesto by za európske peniaze mohlo zracionalizovať výkon riadiacich a administratívnych procesov a prepojiť svoj informačný systém na referenčné registre a ostatné databázy inštitúcií štátnej správy, no riziká tieto výhody prevyšujú.
Jednou z nich je už spomenuté meškajúce prijatie nového zákona o elektronickej moci a novelizácia celého radu súvisiacich zákonov, časový tlak na obstaranie a realizáciu projektu, nízke využívanie eGOV služieb zo strany verejnosti, nedostupnosť kľúčových spoločných komponentov a registrov projektu a v martinskom prípade aj fakt, že niektoré zo služieb sa už využívajú a v projekte by sa museli zavádzať a financovať opakovane.
Dokážeme si to zorganizovať sami
„Chceme pokračovať vo vylepšovaní elektronických služieb, ale dokážeme si ich urobiť sami a za menej peňazí, ako by nás stála ročná podpora tohto projektu, ak by sme boli úspešní,“ povedal na rokovaní mestského zastupiteľstva martinský primátor Andrej Hrnčiar.
Poslancov ale zaujímalo tiež aj to, prečo sa na vypracovanie projektu vynaložilo 3 600 eur, keď sa vedelo o rizikách jeho zavedenia.
„Všeobecne sa o nich vie, ale keď sme sa púšťali do jeho spracovávania, nevedelo sa o konkrétnych rámcoch výzvy a neboli k dispozícii všetky finančné analýzy,“ informoval Milan Matuška, vedúci oddelenia informatiky Mestského úradu v Martine. „Preto sme prínosy a riziká projektu nevedeli dať na misku váh,“ dodal, no zároveň podčiarkol, že ak sa mesto nezapojí do tejto výzvy, treba hľadať alternatívne riešenie, pretože spoločenská požiadavka na elektronizáciu služieb samosprávy tu je a výsledkom by malo byť také rozhodnutie, ktoré zlepší prístup ľudí k službám samosprávy a zároveň bude eliminovať spomenuté riziká, na ktoré projekt tohto typu vždy môže naraziť.
Keďže k žiadosti o finančný príspevok sa negatívne vyjadrila aj mestská rada, ekonomická a legislatívne komisia, poslanci ju neschválili.
