Kariéru ste začínali ste v súťaži Talent 67. Bola to podobná súťaž ako dnešná Superstar?
- Bola to v mnohom veľmi podobná súťaž. No s tým rozdielom, že sa okolo nás nemotali zástupy vizážistov, štylistov, rôznych producentov. Spievali sme na zlej aparatúre, museli si zohnať hudobný sprievod, noty, aranžmány a ako výhru som dostala diplom. Superstar je však zahraničný formát a žijeme v 21. storočí.
Majú to podľa vás dnešní mladí začínajúci speváci ľahšie alebo ťažšie, ako ste to mali vy?
- Povedala by som, že oveľa ťažšie. Je tu obrovská konkurencia, a existuje priame porovnanie so zahraničím. Tiež veľmi záleží na šťastí, či vás začnú púšťať v rádiu, ak máte čo ponúknuť. Najviac však záleží na sile osobnosti a cieľavedomosti toho ktorého speváka. Ísť za svojím názorom a nedať sa oklamať rôznymi "radcami". Je to tá ťažšia cesta, ale z dlhodobého hľadiska sa vyplatí.
Vo svojich začiatkoch ste sa venovali predovšetkým džezu. Nebol pre vás príchod do dievčenského tria Orchestra Ladislava Štaidla príliš veľkou žánrovou zmenou?
- Aby nedošlo k nejakému omylu - do žiadneho dievčenského tria som nenastupovala. Začala som spievať v roku 1967 po dvoch vyhratých celoštátnych súťažiach. Na začiatku bolo hosťovanie v divadle Apollo a Rokoko, kde som šesťdesiatom ôsmom zakotvila. Hrala som vo filme, spievala so súrodencami Ulrychovými, s SHQ Karla Velebného, TOČR-om Jozefa Vobrubu, orchestrom Karla Vlacha či Gustava Broma. Až v roku 1973 som dostala ponuku na účinkovanie s Karlom Gottom spoločne so speváčkou Janou Kocianovou. Až po odchode Jany o dva roky neskôr sa ku ma hľadal vhodný hlas a prišli dámy Gerlova a Kahovcová a na štyri roky vzniklo trio. Medzitým som mala spoločný recitál s Felixom Slováčkom, ktorý nám režíroval Ján Roháč. V roku 1979, vtedy V. Kahovcová a J. Gerlova odišli, som už mala pripravený prvý sólový album Zázemie, z ktorého sa predalo okolo stotisíc kusov. Nasledoval TV recitál Spievanie - opäť réžia Ján Roháč. V roku 1982 som si postavila vlastný program, kde ma sprevádzal Rudolf Rokl, fenomenálny pianista. Mala som aj program pre veľké sály a športové haly s celou kapelou. Ale stále som zostávala v tíme Karla Gotta, ktorému sa moje sólové projekty páčili, požičiaval mi kapelu aj aparatúru. Zboristi, ktorí spievali so mnou, sa menili, ja som ostala trinásť a pol roka spievať s Karlom Gottom a naozaj ma to veľmi bavilo.
Na koncertoch či v televízii to bolo aj vidieť. No predsa – čo vám dlhoročná spolupráca s Karlom Gottom dala a čo, naopak, zobrala?
- Nebolo lepšej a viac profesionálnej školy, než spievať s Karlom Gottom a spolupracovať s jeho špičkovými hudobníkmi, ktorí hrali pod vedením Ladislava Štaidla.
Karel Gott si udržiava svoju popularitu nevídane dlho. V čom podľa vás tkvie podľa vás tajomstvo jeho úspechu?
- Karel miluje svoju profesiu, svojich fanúšikov, hudbu, je neskutočný profesionál, je pracovitý a nenecháva nič na náhodu. Má charizmu, ktorou "dostane" ľudí už keď vojde na pódium. Je to ozajstná hviezda.
Čomu dávate prednosť pri výbere novej piesne – textu, alebo melódii?
- Je to absolútne pol na pol. Zároveň je ale pravdou, že prvým impulzom je melódia. Vzhľadom k tomu, že často spievam zahraničné melódie, chcem ponúknuť poslucháčom kvalitné spracovanie českého textu, ktorému musím veriť, aby mi verili aj poslucháči. Preto textom venujem mimoriadnu pozornosť.
Je pravda, že ste vo filme Trhák ste požičali hlas Dagmar Veškrnovej?
- Vo filme Trhák som mala hrať! Dala som však v tej dobe prednosť šnúre svojich koncertov a pretože som pesničky do Trháku už naspievala, film sa musel opätovne preobsadiť. Dodnes ma to veľmi mrzí. Film bol jeden, koncerty boli, sú a budú.
Dočítali sme sa, že v súčasnosti účinkujete aj v muzikáli. Je to pravda? O čo ide?
- Viete - ja a muzikál sme sa nejako doteraz míňali. Pravda je, že sa o seba navzájom ani neusilujeme. Ja hlavne nie som ten univerzálny muzikálový typ, mám špecifickú farbu hlasu aj poňatie, som solitér. V dobrom ma "dostala" ponuka z Národného divadla moravskoslezského, konkrétne z divadla Jiřího Myrona v Ostrave. Pôvodný český muzikál autorov Radima Smetanu, Pavla Báru, Lumíra Olšovského s textami Michaela Prostějovského (Jesus Christ Superstar, Evita, Mačky ai) sa volá Fantóm Londýna a ja v ňom stvárňujem kráľovnú Viktóriu. Baví ma na tom temná téma Jacka Rozparovača, skvelý súbor, symfonický orchester a to, že je to je práve Ostrava. Je jedinečný! Vždy sa tam veľmi teším.
Vaše plány do budúcnosti?
- Teraz mám svoj koncertný program v sprievode klavíra a kontrabasu a swing spievam s Big bandom. Od roku 2006 mivyšli dva albumy a tretí - výberový. Pre budúci rok chystám výberové CD milostných balád k sv. Valentínovi a taktiež "Valentínsky" koncert v pražskom divadle Hybernia. Budem pracovať na novom CD, ktoré plánujem na rok2015 asamozrejme budem vystupovať aj naďalej vo Fantómoví Londýna v Ostrave, na koncertoch, v televízii. Milujem svoju prácu!!!!
Autor: Marián Bumbala
