Všetko pre diaľnicu?

kli...

MARTIN. Pozitívne myslenie ma však rýchlo prešlo. Práve pri tom bicyklovaní. Kedysi cyklotrasa vedúca z Vrútok na Lipovec sa zmenila na stavenisko. Výborne, veď bude diaľnica! Dobré pre všetkých? Peších aj cyklistov, či už športových alebo tých denne dochádzajúcich do práce? Nie som si istá. S rekonštrukciou mostov odrazu prestalo existovať prepojenie pre cyklistov: na vyústení schodov na cestu sú nové zvodidlá pre autá a cyklotrasa spod mosta končí v násype pre nákladné tatrovky pracujúce na diaľnici. No a keď sa už človek dostane hore na cestu, tam si veru nemôže byť životom istý.

Ako som pochopila za tých pár dní, pravidlá cestnej premávky nie sú pre všetkých rovnaké. Novinka v regióne? Kto tadiaľ chodíte, asi viete... Vzhľadom na rekonštrukciu mostov (inakšie, netrvá to nejako pridlho?) je na ceste na Lipovec doprava riadená svetelnými signálmi. Výborne! Systém mám rada. No iba ak sa ním riadia všetci. Čo sa však na tejto ceste nedeje. Červená? Nevadí, obrovská vyklápačka obehne tých stojacich na červenej v plnej rýchlosti. Ste v kolóne „zelených“ áut? Tak sa neopovážte spomaliť! Aj keď si chcete uchrániť auto. Zozadu sa na vás bude valiť ďalšia tatrovka. No a ak ste ako cyklista trochu pomalší, radšej to ani neskúšajte. Vyklápačka sa tvári že vás ani nevidí a šliape vám na zadné koleso, či ide tak tesno vedľa vás, že sa radšej uhnete. Do tej strany, kde nie je ani zábradlie a poľahky vidíte vlnky Váhu. Smutné.

Nie je účastník cestnej premávky ako účastník. Vyhráva ten viactonový. Aj v mojom prípade. Idúc z Lipovca do Vrútok rovno po hlavnej ceste, chcela na malej križovatke odbočiť oprotiidúca vyklápačka. Vľavo. A teda mne protiidúcej mala dať prednosť. Keby to urobila, nepísala by som tento článok. Vodič mi iba „zamával“ že ako „sorry“. Rýchlejšie zaflekujem ja menšia, ako on pribrzdí? Adrenalín. No nie fyziologický, ale stresový. A to som si prišla oddýchnuť. Druhá jazda. Presne ten istý scenár, iba o križovatku skôr, ešte na Lipovci. Oprotiidúce auto sa pokojne vyrútilo do mojej dráhy, aby si odbočilo vľavo.

Halóóó? Sú v Turci iné pravidlá? Alebo som ja iná? Pýtam sa preto domácich... Kolízií je naozaj veľa. Najnovšie ešte aj s autobusom... Len nerozumiem, prečo. Lebo diaľnica? A čo? Tým prestávajú žiť ľudia? Strácajú právo prejsť cestu pešo či na bicykli? Mám chuť písať aj realizátorovi stavby o arogancii vodičov vyklápačiek... No vraj by sa to mohlo iba zhoršiť a vodiči by boli ešte arogantnejší... Tretia jazda... Ísť? Nechcem aby ma opäť prešlo pozitívne myslenie, no ani nič iné...

Autor: Zuzana Peclová