MARTIN. Rodina Záthureckých má aj v Martine silné korene a dlhú históriu, preto sa začiatkom septembra uskutočnilo stretnutie tohto rodu v Záturčí. Tamojší kostol počas slávnostnej bohoslužby zaplnilo okolo 120 príslušníkov Záthureckých - od malých detí až po najstarších členov rodu. Slúžili ju za ich prvého prapredka Uzdu z Turca a Hostihory, ako aj za všetkých predkov, ktorí kedy nosili meno Záthurecký. Na stretnutí dokonca prečítali zdravicu prezidenta Slovenska Ivana Gašparoviča a nechýbal ani príhovor primátora mesta Martin Andreja Hrnčiara.
Ich rodostrom je kompletný
Dnes žije na Slovensku asi 100 nositeľov mena Záthurecký, v Maďarsku je ich asi 25, v Rumunsku 10 a v Česku 5.
Rodina Záthureckých je totiž najstaršou rodinou na Slovensku, ktorá má kompletnú dokumentáciu a rodokmeň, datovaný od roku 1245 až do súčasnosti. Až okolo 300 rodových listín rodu Záthureckých sa nachádza v Slovenskom národnom archíve.
Prvú listinu dostal predok Uzda, zvaný de Turch et Vendégh, (z Turca, Hostihory) dňa 4. augusta 1245 od veľkého uhorského arpádovského kráľa Bélu IV., ktorý mal zrejme k Turcu a k praotcovi Záthureckých Uzdovi zvláštny vzťah.
V roku 1241 ho porazili Tatári, kráľ Béla IV. utiekol do Dalmácie, potom začal budovať nové vojsko, hrady a pevnosti a veľmi často pobýval v Turci na hrade Thuruch, neskoršie pomenovaný Zniev.
Priateľstvo Uzdu a Bellu
Praotec Uzda je spomínaný v kráľovských listinách okolo roku 1225 ako kapitán ozbrojených obrnencov v službách kráľa Ondreja II.. Béla IV. teda zrejme úplne logicky hľadal pomoc u svojich verných, medzi ktorými bol aj Uzda, ktorý mu poskytol zázemie v Turci, vojakov a aj peniaze a za to dostal podľa ediktu kráľa Ondreja II. z roku 1221 od Bellu privilégia, pozemky a výsady.
V tejto listine kráľ Béla IV. udelil Uzdovi práva a výsady užívať pozemky od vtoku rieky Bystrička do Turca, až po vtok Turca do Váhu, taktiež mohol loviť ryby a dodávať ich na kráľovský stôl, ale dostal aj za povinnosť postaviť do kráľovho vojska ozbrojených obrnencov. Uzda bol preto povinný poskytnúť kráľovi 40 poddaných a 4 rytierov – obrnencov. Rozsah pozemkov, ktoré mohol užívať, je v prepočte podľa starých uhorských mier 8 popluží, čo predstavuje asi 1800 hektárov. Táto listina je považovaná za najstaršiu listinu vydanú zemianskemu rodu na Slovensku.
Práva a povinnosti prešli na synov
Uzda a jeho štyria synovia (Meč, Strmeň, Martin a Drahomel) si vyslúžili od kráľa Bélu IV. ďalšie dve dôležité listiny.
Veľký význam má listina z 13. septembra 1255, kde kráľ opäť potvrdzuje práva a povinnosti Uzdu a prenáša ich na jeho synov, ktorí sú v listine výslovne menovaní. Pozoruhodná a historicky zaujímavá skutočnosť v tejto listine je, že kráľ Béla IV. nazýva Uzdu svojim milým priateľom, ktorý žije na území Turca, Hostihory od nepamäti. Toto podľa historikov znamená, že Uzda a jeho predkovia žili na území Turca po niekoľko generácii i storočí a zažili teda snáď časy pohanské či príchod kresťanov. Tomu nasvedčuje aj historický názov časti územia v majetku Uzdu a jeho predkov - Modly (niekde na sútoku Bystričky a Turca), čo môže znamenať, že na pozemkoch rodiny Záthureckých bolo kedysi okultné miesto pre modlitby z predkresťanskej doby či prvé kresťanské obrady.
Boj o existenciu a zhabanie majetku
V roku 1598 získali Záthureckí šľachtický titul od cisára rímskeho, kráľa Čiech, Moravy a Uhorska - Rudolfa II.
V ich rodine bolo mnoho významných osobností, napríklad právnici, roľníci, vojaci, učitelia, kňazi, lekári, umelci, robotníci. Mnoho Záthureckých bojovalo a padlo v rôznych vojnách – proti Tatárom, husitom, Turkom, v Bethlenovom povstaní, Rákocziho povstaní, 30. ročnej vojne, v povstaniach v roku 1848, 1. svetovej vojne, 2. svetovej vojne či v SNP.
Ťažká a zložitá história tohto rodu bola v nedávnej dobe poznamenaná bojom o existenciu zachovania mena Záthurecký. V roku 1950 im dokonca vzali celý majetok, pretože pre minulý režim boli pripomienkou niečoho nepochopiteľného a neprípustného.
Rod Záthureckých je hrdou súčasťou nielen Turca, ale aj histórie slovenského národa.
Autor: Viliam Záthurecký
