Medveďovi lezieme až do obývačky

BLATNICA. Ľudské zásahy do prírody postupne zužujú medveďom životný priestor. Ich správanie výrazne ovplyvňujú najmä meniace sa podmienky na miestach, kde trávia najkritickejšie fázy životného cyklu, ako je zimovanie a rozmnožovanie.

„Tu im pribudne lesná cesta, tam holorub, inde náhodná ťažba, zjazdovka či ferata. Keďže je medveď veľmi pohyblivý a bez problémov prejde aj desať či dvadsať kilometrov, hľadá si vhodnejší priestor“, vysvetľuje Ján Topercer, vedecký pracovník Botanickej záhrady Univerzity Komenského pracovisko Blatnica.

Medveďov lákame k sebe

Ďalším lákadlom pre medvede sú nezabezpečené kontajnery a odpad, povaľujúci sa okolo. V Severnej Amerike to vyriešili špeciálnymi „medveďovzdornými“ nádobami.

„Je to veľmi účinné riešenie overené praxou. Keby sa nám ho podarilo zaviesť na Slovensku, predišlo by sa veľkej väčšine situácií stresujúcich ľudí i medvede“, tvrdí J. Topercer.

K problému prispievajú aj poľné plodiny (kukurica), ktoré sa vo väčšej miere pestujú pri okrajoch lesa, ako aj poľovnícke prikrmovanie. Medvede tak dostanú pod nos ďalšie umelé zdroje potravy.

„Navyše, ak na odpadky, kukuricu či iné krmivo samice vodia mláďatá, tie získajú návyk, ktorého sa v dospelosti už nezbavia“, upozorňuje.

Takisto pre včelárov a ovčiarov existujú návody, ktoré pomôžu pri účinnej ochrane včelstiev, zvierat či majetku.

„Vypracovali ich odborníci a sú dostupné i na internete. Napríklad s dobrými strážnymi psami a elektrickými oplôtkami sa dá predísť mnohým konfliktom.“

Treba zachovať rozvahu

V lese narazil J. Topercer na našu najväčšiu šelmu už mnohokrát a nechýbali ani stretnutia na vzdialenosť niekoľkých metrov. V takýchto prípadoch radí nezmätkovať, neutekať, nerobiť rýchle pohyby, nekričať, ale ani nezdúpnieť od strachu. „V rámci možností treba zachovať pokoj a sledovať reakcie zvieraťa. Ak vás nezoberie ako hrozbu a neprekvapí ho nič zvláštne, jeho znepokojenie sa stratí a vy sa môžete opatrne vzdialiť. Stalo sa mi dokonca, že sa postavil na zadné, zhodnotil situáciu a pomaly odkráčal preč.“

Problémy môžu vzniknúť, ak medveďa už niekto vyrušil či dokonca poranil, alebo ak mu vstúpite do únikovej cesty.

„Vtedy sa môže vybrať i proti vám a vyzerá to ako útok“, vysvetľuje a dodáva, že napínavejšie bolo jedno stretnutie s diviakom.

„Pravdepodobne som mu vošiel do cesty a dostal ho do úzkych. Vybehol proti mne, no nie útočne – len sa mi šuchol o nohu a bežal preč.“

V Turanoch je asi migračný koridor

Už notorickým problémom je, že nikto presne nevie, koľko medveďov u nás žije. Metodika poľovníckych sčítaní je nepresná a počty výrazne nadhodnocuje.

„Medvede majú veľké domovské okrsky, často pendlujú medzi viacerými poľovnými revírmi a tak ich spočítajú aj niekoľkokrát. Potom im vychádzajú horibilné čísla,“ myslí si vedecký pracovník.

K najpresnejším odhadom podľa neho dospeli v Malej Fatre. Tam pri monitoringu vyhodnocujú i charakteristické znaky každého jedinca, čas pozorovania či trasu pohybu.

„Duplicitné sčítanie sa ukázalo až v 40 percentách prípadov. Z počtu vyše 100 pozorovaných jedincov v NP Malá Fatra sa tak očistený odhad scvrkol na 65. Toto číslo už viac hovorí o realite, no stále je len orientačné a hodí sa hlavne na analýzu trendov v populácii.“

Zaujímavé je skúsiť vysvetliť jav, prečo práve v oblasti medzi Turanmi a Ratkovom ľudia spozorujú medvede častejšie ako inde. Z dlhodobých dát vychádza, že práve tento priestor funguje ako koridor, ktorým prebieha migrácia a rozptyl medveďov medzi Veľkou a Malou Fatrou.

„Viackrát tu pri prekonávaní cesty I/18 zachytilo medveďa auto. Okrem polohy na styku oboch pohorí sú tu tiež vhodné vodiace línie, terén a porasty, v ktorých sa môžu dobre schovať a nepozorovane tade prechádzať.“