itý, diaty dejinami“. No do istej miery ako jednotlivec formuje aj on ju.
Mimochodom, aká je tá naša súčasná doba? Najlepšie to budeme vedieť, keď raz uplynie. Zatiaľ v nej musíme žiť najsprávnejšie a najzmysluplnejšie, ako sa nám len dá. Starší a najstarší ju môžu porovnávať s obdobím socializmu, vojnovými časmi, s obdobím povojnovej či dokonca medzivojnovej demokracie. Niekomu „sadla“ tá, inému zase iná etapa. A niektorým „pasovali“ všetky obdobia našich dejín. Ale jedna doba je predsa len najlepšia! Vrátim sa k nej po malom odbočení.
Práve mám rozčítanú knihu Obrázky starého Martina, ktorú mi do pozornosti posunula Klárika. Jej autor Ján Hrušovský – mimochodom vnuk Vilama Pulíniho Tótha – patril v medzivojnovom období k najpopulárnejším slovenským spisovateľom. Vyrástol v Turčianskom Svätom Martine a v uvádzanej spomienkovej knihe s nadšením a láskou opisuje tunajší život a ľudí spred sto rokov. Zameriava sa hlavne na osobnosti, o ktorých čosi vieme zo školy – Vajanský, Francisci, Kmeť, alebo aspoň registrujeme podľa názvov ulíc – Mudroň, Daxner, Halaša a iní. Títo v nej vystupujú (z jeho pohľadu vtedy chlapca) ako sympatickí ujkovia, ktorí okrem vykonávanej záslužnej práce, žili družným a rušným spoločenským životom spolu s ďalšími zaujímavými Martinčanmi, ktorí by možno bez Hrušovského boli dnes, po sto rokoch úplne zabudnutí.
Samotná ním opisovaná doba – začínajúce sa 20. storočie do vypuknutia 1. svetovej vojny – aspoň pre mňa bola vždy nezaujímavá. Žiadne zvraty, žiadne významné udalosti; nieto sa v nej čoho chytiť. Priemysel v malom mestečku sa vtedy len nesmelo začínal rozvíjať; bola tuhá maďarizácia a voči nej silnel národniarsky odpor. No aj tak musím dať Hrušovskému za pravdu; bola to pekná doba, lebo to bola doba jeho mladosti.
No a tu je moja skromná odpoveď na otázku formulovanú v názve príspevku: najkrajšia je pre človeka zvyčajne doba jeho mladosti. Čas veľkých cieľov, obrovskej energie, nepreskúmaných možností a nedotknutých nádejí. A keď má to šťastie, že je spojená s pokojným, prosperujúcim a múdro sa odvíjajúcim historickým obdobím, tak potom je to hotová labužina.
Autor: Ján Migon
