MARTIN. Nedávno som prešiel prakticky celé poľské podhoria a obce, ktoré žijú z cestovného ruchu (od Krynice až po Sklarsku Porebu v Krkonošiach). Nikde nemajú také svahy ani atrakcie ako na Liptove a v Tatrách. Okrem Zakopaného mi to všetko veľmi pripomínalo Turiec. S tým rozdielom, že všade, hoci bolo mesiac po zimnej sezóne, boli turisti. Nie zo zahraničia, ale na 99 percent Poliaci. Kolegov Poliakov som sa pýtal, prečo sú tu tí ľudia aj mimo sezóny. Hovoril, že Poliaci sa radi stretávajú a že veľa obyčajných Poliakov má buď rekreačné apartmány v týchto oblastiach, ktoré sú obsadzované praktický každý víkend a sú z toho aj miestne dane. Zaujal ma ale iný argument – vraj Poliaci majú spoluúčasť na akciách, resp. dlhopisoch v danej oblasti s tým, že každý jeden hlas je veľmi vážny pri rozhodovaniach o investíciách zo spomínaných dlhopisov a tie sú viazané na cestovný ruch.
Takže čo odporúčam Turcu v rámci cestovného ruchu? Určite by som sa zameral na Slovákov (múzea, festivaly - aj rockové, cyklistiku možno aj to raftovanie na divokom Turci), určite by som sa marketingovo zameral na fakt, že sme srdce kultúry a histórie Slovenska a pripravil by som 2-3-4-dňové túry po Martine a okolí a začal oslovovať školy po celom Slovensku, aby to využili. Mladí by si zvykli, preniesli časom túto skúsenosť na svojich rodičov a možno v budúcnosti na svoje rodiny a ukázali im, prečo je Martin Martinom. Nemusíme mať super termály, aj keď Teplice nie sú zlé, ale voči spolupráci sa uzatvárajú. Tak isto ako Martinské hole, ktoré sa podľa názoru všedných ľudí hrajú na svojom piesku. Ak chce mať Martin niečo z Martinských holí, tak lanovka by mala „štartovať“ od starého parkoviska pri starom ZŤS - vtedy by to malo význam... Vtedy by sa o Martine rozprávalo, že má lanovku na hory takmer z centra mesta.
To sú ale len Hole. V Martine by sa malo vymyslieť niečo také ako v Poľsku s tými dlhopismi a potom zo ziskov podporiť cestovný ruchu. Možno by sa zásluhou tých peňazí mohli pozbierať aj múzeá a ponúknuť svoje projekty inak, ako ich ponúkajú dnes. Bol som napríklad v Marseille v múzeu námorníctva a okrem krásnych makiet lodí a neviem čoho všetkého tu ukazujú exponáty aj v digitalizovanej forme. Návštevníci sa mohli „prechádzať“ po tých lodiach, akoby boli v nich, rovnako ako aj po známej pevnosti Iff. V Barcelone o múzeu Palau Nacional nebudem hovoriť - proste super a Camp Nou múzeum na štadióne - to je proste paráda ako zaujať ľudí históriou jedného klubu. Treba to vidieť a nechať sa inšpirovať.
Odbočil som ale len trochu, lebo som chcel poukázať na to, že nemusíme mať to, čo majú Liptov a Tatry, a predsa sa dá aj u nás nájsť niečo, čo by sa dalo v cestovnom ruchu zvýrazniť. Máme tu odkazy na históriu a kultúru slovenského národa, na ktorej treba stavať, ale nie tradičnými prístupmi. Ak by sa do toho nejaká nezávislá organizácia pustila, tak do desať rokov by sa tu mohlo zmeniť veľa. Čo tak zriadiť v Martine napríklad expozíciu o Slovákoch, ktorí v modernejších časoch niečo pre našu krajinu urobili, niečo znamenajú (Warhol, Newman, Cernan, Tom Selleck, Nepela, Stan Mikita, Beňovský a iní). Na Slovensku nie je múzeum miniatúr pamiatok a významných miest Slovenska. A kde inde ako v Martine ma byť toto zriadené?
Ináč nápadov na klasický cestovný ruch v Turci je hodne. Berme si príklad z Terchovej, ktorá popri Martine nie je nič moc, ale funguje to tam super. Tam ľuďom záleží nie na vlastnom prospechu, ale na prospechu celku. Martin má potenciál desaťkrát väčší... Len asi nesprávnych ľudí na správnych miestach. Ešte jedna oblasť je v Turci, na ktorú chcem poukázať. Okolie Jasena, Záboria a Kalníka - to je čisté Toskánsko. Vinič tu asi nevypestujeme, ale určite by som ich turistický prospech postavil na jablkách, slivkách a dobrom super kvalitnom kalvadose, páleniciach a posedeniach.
V Turčianskej záhradke sa dá veľa urobiť. Len netreba prešľapovať a zainteresovať do veci obyčajných ľudí. Potom sa budú diať divy. O tom som presvedčený.
Autor: R. Matejka
