SOCOVCE. Monografiu svojej obce s názvom Socovce 1258 – 2013 krstili 12. septembra – na Máriu. Panne Márii je zasvätený ich kostol, ktorý je zase najstaršou stavbou v chotári Socoviec. Symbolika sa teda núkala. Nebola jediná. Keďže Občianske združenie Priatelia Socoviec, ktoré sa hádam najviac zaslúžilo o vydanie monografie, vzniklo preto, aby sa rôznymi aktivitami pričinilo o pokračovanie tradícii obce, keďže v nej žije už hodne prisťahovalcov, požiadali najstaršiu občianku narodenú v Socovciach Máriu Povrazníkovú, aby spolu s poslancom Žilinského samosprávneho kraja Miroslavom Mlynárom monografiu pokrstila. Nie svätenou vodou, ale pierkami labutí. Labute sú v erbe obce a keďže v Turci akosi labute nebolo možné zohnať, perie do rúk krstným rodičom pricestovalo z Piešťan a bojnickej zoologickej záhrady.
Ľudia neverili, že kniha vyjde
„Poviem rovno. Ľudia nám najskôr neverili, že kniha vyjde. Dať dnes dokopy viac ako štyritisíc eur v takej malej obci, ako sú Socovce, nie je v čase krízy najľahšie,“ spomína jeden z iniciátorov vydania monografie a zároveň predseda OZ Priatelia Socoviec Milan Mencel. Dodal, že výrazným impulzom pre rozhodnutie, že do toho idú, bola možnosť získať dve percentá z daní, a potom aj kladná odpoveď na ich žiadosť o finančnú pomoc, ktorú dostali zo Žilinského samosprávneho kraja. Dotácia kraja, obce a Turvodu zaplatila polovicu výdavkov za tlač, štvrtinu získali z dvoch percent a na zvyšok sa poskladali Socovčania.
„Aj po desať eur sme dostávali. I za také peniaze sme boli vďační,“ povedal, a potom pripomenul, že teraz je najdôležitejšie, aby si ľudia knižku prečítali. „Aj preto sme jej obsah koncipovali tak, aby to nebola učebnica dejepisu, ktorú ľudia po desiatej stránke odložia nabok, ale kniha, ktorá ich zaujme.“
Pri čítaní sa nebudete nudiť
Má pravdu. Monografia nenudí, ľudia v nej nájdu základné informácie o symbolike obce, polohopise, prírode, čosi z histórie obce, ktorá je usporiadaná do prehľadného kalendária od prvej písomnej zmienky až po rok 2012. Kým ponad prvé storočia zostavovatelia monografie „preleteli“, minulé už začali mapovať podrobnejšie.
„Dôvod je prozaický, bolo viac prístupných dokumentov. Monografiu nevnímame ako vyčerpávajúcu. Sú v nej obdobia, ktoré si vyžadujú hlbšiu analýzu a ponor do dejín a najmä ich zhodnotenia. Napríklad vysťahovalectvo, združstevňovanie... Na to sme my nemali. Knižku sme začali koncipovať vlani v novembri, nebolo v našich silách dejiny obce detailne rozobrať,“ vysvetľuje M. Mencel a dodáva, že sa práve preto otvorila šanca dopracovať niekedy v budúcnosti tie výseky z histórie obce, ktoré sa len spomenuli, ale nekomentovali.
Ale aj napriek tomu to, čo v knižke je, môže byť pre ľudí, ktorí monografiu zoberú do rúk, pútavé. Nájdu tu informácie o starých názvoch obce, ľuďoch, ktorí ju viedli, mená učiteľov, ktorí tu učili, kronikárov, ktorí zapisovali, čo sa v nej udialo, sú tu zaujímavosti z evidencie obyvateľov, dozvedia sa, najfrekventovanejším menom v Socovciach je Ján a zo ženských vedie Mária a najviac je v nej ľudí, ktorí majú priezvisku Brisuda/ová a že v roku 1997 nikto v dedine neumrel.
Na čo je ale M. Mencel hrdý, tak to je história náboženského života. Spracoval ju dnes už kaplán Martin Klement ako diplomovú prácu o farnosti. „Tri roky ju robil a na výsledku je to aj vidno.“
Niektoré z tradícií žijú, iné už nie
Zostavovatelia nezabudli ani na obyčaje a tradície Socoviec. Spomínajú, ako sa tu rodili deti, ako sa organizovali svadby, ako ľudia pochovávali a nezabudli ani na „kalendárne“ obyčaje. „Fašiangový sprievod sa organizuje, aj máj dievčatám postavíme i svätojánsky oheň sa u nás zapáli, obnovili sme aj tradíciu procesie k sviatku Božieho tela, pripravujeme Annabál či majáles, no niektoré zvyky sa už nepripomínajú – napríklad ondrejské,“ približuje M. Mencel a dopĺňa, že niektoré spoločenské organizácie a spolky na socovských tradíciách stavajú aj svoju dnešnú činnosť. V monografii sa spomínajú napríklad hasiči, únia žien či mládežnícky súbor Slnečnice.
Slávni rodáci, medzi ktorých patrili aj prekladateľ Jozef Hrabovský, akademický maliar Jozef Ferenčík, prekladateľ Ján Ferenčík či katolícky kňaz Emil Ondrík, a zaujímavosti s povesťami o Socovciach uzatvárajú monografiu. Autormi textov v nej sú Antónia Baričáková, Radoslava Grígerová, Martin Jakubjak, Iveta Krupcová, Milan Mažári a Milan Mencel. Veľkú časť fotografií zapožičali zo svojich rodinných albumov Socovčania.
„Nepoužili sme ich všetky. Ktovie, možno časom vydáme aj Socovce vo fotografii. Mohla by to byť pekná príloha dnešnej monografie,“ necháva otvorené plány občianskeho združenia jeho predseda.
VIERA LEGERSKÁ
