z nich hrôzu, nás ostatných len trochu obťažujú.
Temer ako neodbytné osy sa správajú aj rôzni ponúkači a predajcovia služieb. Určite s tým máte skúsenosť. Niekedy to môže mať aj celkom zaujímavý vývoj. Uvediem vlastnú skúsenosť. Zanedlho mi končí viazanosť u môjho operátora mobilného telefónu. Zavolala mi z neznámeho čísla pani a musím uznať, že veľmi slušným spôsobom mi núkala nový balíček služieb, akože za výhodnú cenu. Zdvorilo som ju odmietol, že som ešte viazaný. V nie dlhom časovom rozmedzí sa mi však ozvali ešte ďalší dvaja rôzni ponúkači. Ostal som prekvapený, koľko ľudí má starosť o moje budúce správne rozhodnutie pokiaľ ide o mobilného operátora. S ďalším – v poradí už štvrtým – sa mi podarilo prelomiť rámec formalizovaného rozhovoru a krátko sme si o všeličom pokecali. Bol to celkom sympatický človek a ja sa rád zoznamujem s novými ľuďmi. Zdôveril som sa mu, že uvažujem, či neprejdem po skončení viazanosti ku konkurenčnému operátorovi. Nakoniec sme sa rozišli s tým, že nech mi ešte zavolá, keď sa viac priblíži daný termín.
Krátko na to mi zavolali od mnou zamýšľaného konkurenčného operátora a núkali mi taktiež výhodné služby. Náhoda? Telepatia? Či posunutie informácie? Lebo ako sa spieva v jednej ľudovej pesničke: „Keď nebudeš moja, budeš mi bratova...“
Klárika mi dala debničku sladkých hrušiek. Mám ich na balkóne a chodia mi ich vyžierať osy. Dokonca sa už objavil aj sršeň. Nemám problém sa s nimi podeliť a keď si ja chcem vziať, len ich zmierlivo poodoženiem. Lámem si však trochu hlavu nad tým, ako sa všetky dozvedeli, kam majú na ne letieť. Nuž odovzdávanie informácií je zaiste základ. Rešpektujem to. Veď všetci chceme žiť.
Autor: Ján Migon
