Slovany si pamätnou tabuľou opäť uctili ďalšieho rodáka. Tento raz ním bol významný klasický filológ svetového významu, literárny vedec, znalec a prekladateľ Miloslav Okál.
SLOVANY. Prvému slovenskému univerzitnému profesorovi klasickej filológie Miloslavovi Okálovi (1913 – 1997) odhalili minulý týždeň v Slovanoch, jeho rodnej obci, pamätnú tabuľu. Obec v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, zorganizovala túto slávnosť pri príležitosti stého výročia Okálovho narodenia.
Skromný človek s veľkým srdcom
Žulová pamätná tabuľa na Miloslava Okála tak bola osadená na budove obecného úradu a jej zhotovenie vyšlo približne 400 eur.
Slávnostného aktu odhalenia tabule sa zúčastnili aj príbuzní M. Okála a do Slovian dokonca zavítal aj jeho syn z Ameriky Emile A. Okál, ktorý pôsobí ako významný vedec v Nortwestern University v Chicagu.
„Som viac ako hrdá, že takýto človek pochádza práve zo Slovian. Pána Okála som poznala osobne a bol to človek s veľkým srdcom, ktorý miloval Slovany a Turiec. Vždy, keď sa stretol so Slovancanmi, našiel si na nich čas a venoval sa im, aj keď bol zaneprázdnený. Bol veľmi skromný a svojimi úspechmi sa nikdy nechválil. Srdce mal otvorené naozaj pre každého,“ zaspomínala si starostka Slovian Elena Jackulíková.
Ich korene nájdeme aj v dnešnej Hubovej
Rodičia univerzitného profesora Miloslava Okála pochádzali z Gombáša (dnes Hubová), kde sa narodil aj jeho starší brat Anton. Mladšieho Miloslava však už matka porodila v Slovanoch, keďže tu ich rodina kúpila poľnohospodársky majetok.
Ich otec Ján išiel v roku 1903 už ako 17-ročný hľadať šťastie do Ameriky, ale keď sa mu do roka nepodarilo nájsť si stálu robotu, vrátil sa domov, kde žiaľ v roku 1904 padol na ruskom fronte. Jeho syn Miloslav bol prvým slovenským univerzitným profesorom klasickej filológie, literárny vedec, znalec i prekladateľ antickej a latinskej humanistickej literatúry.
Dielo profesora Okála zahŕňa množstvo edičných a odborných prác, či bohatý súbor prekladov starovekej gréckej a latinskej poézie, prózy a filozofie.
Svojou odbornou činnosťou sa Miloslav Okál pokúšal zaplniť biele miesta v slovenskej kultúre a to sprístupňovaním či poznávaním hodnôt antiky a ich vplyvu na slovenské prostredie od renesancie až po dnešok.
Zaujímal sa aj o Rakovského
Medzi jeho významné pôvodné diela patrí Život a dielo Martina Rakovského, ktorým sa zaslúžil o pochopenie Rakovského diela v kontexte humanistickej literatúry.
Počiatky jeho záujmu o Rakovského dielo vidieť už v jeho ranej mladosti v dobe, ktorú strávil v Slovanoch. V úvode svojho diela totiž píše: „ Keď som sa ako chlapec pozeral od Slovianskych hôrok na rýchlik, ženúci sa dolu Turcom nemal som ani tušenia, že malá dedinka Rakovo vďačí za rýchlikovú stanicu grófom z Rakova. Ani neskoršie, keď som ako martinský gymnazista-vlakár vídaval na stanici Rakovo - Príbovce nastupovať a zostupovať pani grófku, výstredne oblečenú a neprestajne fajčiacu, nevedel som, že jej predkovia zohrali významnú úlohu v dejinách feudálneho Uhorska a že sa z nich traja bratia v 16. storočí preslávili ako latinskí básnici.” (Život a dielo Martina Rakovského, I+II diel, Matica Slovenská, Martin, 1979).
Mal rád rodný kraj
Jeho záujem o rodný kraj je možno vidieť i v jeho prekladoch niektorých básní Jána Valentina z latinčiny do slovenčiny. Napríklad jeho skladba Elégia o Štubnianskych kupeľoch vyšla v preklade práve profesora Miloslava Okála, ako časť Turčianskoteplických elégií.
V Miloslavovi Okálovi sa teda spojuje vysoká odbornosť s odkrývaním minulosti, ktorá je súčasťou dejín Turca. Jeho osoba by bola v zahraničí určite ešte známejšia, keby nebolo kultúrnej a akademickej izolovanosti od ostatného sveta v dobách komunizmu.
