MARTIN. Ešte v roku 2006 si Petra z Martina zobrala spolu s manželom úver vo výške takmer 200-tisíc slovenských korún. Manželstvo sa však medzičasom rozpadlo, a tak si obidve strany zostavajúcu čiastku, ktorú ešte bolo treba splatiť, rozdelili na dve polovice. Petra ale rýchlo zistila, že rodinný rozpočet na starostlivosť o domácnosť, dve deti i na splácanie úveru nestačí. Preto sa snažila požiadať finančnú inštitúciu, aby upravila splátkový kalendár.
Stretnutie pred Baumaxom
„Na môj návrh nereagovali. Len mi poslali list, že pohľadávku voči mojej osobe predali vymáhačskej firme,“ začína svoje rozprávanie Petra.
Následne sa začal odvíjať príbeh, ktorý pozná veľa ľudí, čo sa i vďaka nepriazni osudu dostali do finančných ťažkostí. Ich dlžná čiastka za niekoľko mesiacov narastie do závratných výšok. Jóbovu zvesť im zväčša prídu na luxusnom aute oznámiť dobre stavaní chlapíci.
„Naše stretnutie sa odohralo pred Baumaxom na parkovisku. Pán mi oznámil, že suma, ktorú dlhujem, sa vďaka úrokom zvýšila o 150 percent a musíme rýchlo dohodnúť splátkový kalendár, lebo sa ešte ponáhľa na Oravu,“ pokračuje Martinčanka.
Druhá strana jej navrhla splátku 300 eur mesačne. Petra však bola schopná platiť maximálne 80 eur.
„Najprv na mňa tančil a opakoval, že 80 euro je málo a takým spôsobom budem čiastku splácať celý život. Ja som ale naozaj nemala kam cúvnuť. Potom vytiahol nejaký papier, ukázal mi, kde ho mám podpísať a rýchlo zmizol.“
Ranný telefonát
Následne každý mesiac posielala na účet firmy 80 eur. Pred pár týždňami však Petre jedno ráno zazvonil doma telefón. Na druhej strane linky bola pani, ktorá tvrdila, že zastupuje občianske združenie. Jeho cieľom je chrániť ľudí pred nekalými praktikami nebankoviek, úžerou a podobne.
„Povedala mi, že ma pre nesplácanie pôžičky čaká súd. Dokonca jedno konanie v tejto veci už bez mojej účasti prebehlo. V súčasnosti vraj podľa žaloby dlhujem 5-tisíc eur. Zaskočilo ma to, pretože splátky som poctivo posielala a napriek tomu suma ešte narástla, a to niekoľkonásobne,“ spomína na zvláštnu situáciu.
Takisto jej napadlo, odkiaľ má nejaké občianske združenie toľko informácií o celej veci. Vtedy začala premýšľať, či nejde zas o ďalších špekulantov.
„Pani ma upokojila, že podľa zákona majú možnosť získať informácie o takýchto prípadoch a chce mi pomôcť. Dohodli sme sa teda, že sa stretneme v deň pojednávania pred súdom.“
Neskutočné rozuzlenie
Dokazovanie pred sudkyňou ukázalo, že vec je premlčaná a takisto zmluva s vymáhačskou firmou bola podpísaná pod nátlakom bez potrebného poučenia a dokonca sa v nej falšovali údaje.
„Pojednávanie trvalo asi 40 minút. Potom nás poslali von z miestnosti a za chvíľu zavolali na vynesenie rozsudku. Následne sudkyňa prečítala, že žaloba je neopodstatnená. Firma sa podľa rozsudku chcela neoprávnene obohatiť, a tak jej už teraz nemusím zaplatiť ani cent,“ hovorí so slzami šťastia v očiach.
Svoju obhajkyňu hneď na chodbe v návale emócií vystískala. Potom sa spýtala, koľko ju to celé bude stáť. Odpoveď priniesla ďalší šok.
„Súdne trovy zaplatí druhá strana a občianske združenie, ktoré ma zastupovalo, naozaj pomáha ľudom zadarmo. Jednoducho nechcela odo mňa žiadne peniaze. Mala som pocit, že ani nežijem na Slovensku, kde sa obyčajných ľudí už málokto zastane,“ ešte stále neveriacky krúti hlavou Petra.
