Mnohí sa ma v posledných dňoch pýtali, či sa cez nový mostík pri turčianskych Kľačanoch bude dať jazdiť autom, pretože by to výrazne skrátilo cestu z Vrútok. Žiaľ, s touto alternatívou jeho stavitelia nepočítali, čo je zrejme škoda. Najlepšie to asi vystihol starosta obce, podľa ktorého je zbytočným prepychom investovať viac ako milión eur a postaviť lávku pre chodcov a cyklistov a len vo výnimočných prípadoch tadiaľ pustiť záchranárov.
Vtedy som si prvýkrát pomyslel, že milión eur je za takúto stavbu naozaj dosť. Na spiatočnej ceste do Martina a živom pohľade na lávku sa mi v duchu zapla kalkulačka. V starej mene by sme za mostík zo spoločného zaplatili viac ako 32 mil. korún. Veď to je pálka ako sviňa.
Hovorím si, je to subjektívny pohľad, opýtam sa aj ostatných. Pri odpovediach mojich známych som sa zameral na ich úvodnú spontánnu reakciu. Prvý vďaka svojmu zamestnaniu veľmi slušne pozná pomery v zahraničí a celú vec zhrnul lakonicky. V normálnej krajine by vraj za to postavili niekoľko takých mostov. Ďalší kamoš vždy rád cestoval a zakontroval poznámkou, že za tie prachy tam museli postaviť aj železničnú trať. Bývalá spolužiačka sa len sarkasticky pousmiala a s dodatkom, nič nové pod slnkom, odišla radšej zaliať kávu.
Musím priznať, že moji priatelia nie sú naslovovzatými odborníkmi na stavebníctvo, ani na pomery v ňom, no ich zdravý úsudok som si vážil, pretože vždy vedeli trafiť klinec po hlavičke.
Jeden z mojich respondentov pri debate spomenul, že ešte nedávno niečo stálo milión korún a po pár rokoch to už stojí milión eur.
V súčasnosti tak už musíme vyriešiť len dilemu, či euro naozaj stojí len za veľké H, malé o, rímsku päťku, n a o., alebo... Alebo, že by sa na Slovensku kradlo?
