KLÁŠTOR POD ZNIEVOM. Na fotografiách boli postavy neznámych ľudí, a vzadu pozdrav a text. Slovenský spevokol na výlete na Znievsky zámok a datovanie bolo k 16. augustu 1913. Osud bol k fotografiám žičlivý a niekedy v roku 1997 som ich pri prehrabovaní sa v tej kope objavil. Neveril som vlastným očiam a veru srdce sa mi poriadne rozbúchalo. Bol som vtedy členom Martinského spevokolu, ktorý o sebe vyhlasoval, že je pokračovateľ Slovenského spevokolu. V tom čase predstavoval významné a početné spevácke zborové teleso.
Rozhodol som sa, že jednu fotografiu darujem do kroniky. Kolovala medzi členmi a očividne zaujala. No a potom utekali roky. So spievaním som skončil, ale v duši mi zostala zavesená myšlienka, že by bolo zaujímavé po 100 rokoch na poctu spievajúcich predchodcov výlet na hrad Zniev vypínajúci sa do kilometrovej nadmorskej výšky a vari450 metrovnad Kláštor pod Znievom zopakovať.
Šestnásť rokov myšlienka a zároveň túžba príjemne šteklila. Potom to prišlo. Oslovil som po jednom koncerte manažéra martinského speváckeho zboru Cantica Collegium Musicum Stanislava Škorňu. Mimochodom, členmi sú aj viacerí bývalí speváci z bývalého Martinského spevokolu. Bol som príjemne prekvapený pozitívnou reakciou a prísľubom, že nápad prednesie na najbližšom spoločnom stretnutí. Toto martinské reprezentačné spevácke teleso je nielen súborom skvelých individualít, zohraných do jedinečnej súhry a súladu v speve, ale majú aj zmysel pre úlet či originalitu. Najdôležitejšie ale bolo to, že mali zmysel pre realizáciu a otázkou bol už len termín.
Aj tu priala Šťastena. Obec Kláštor pod Znievom si pripomína a náležite aj oslavuje 900 rokov od prvej písomnej zmienky. Cantica Collegium Musicum dostala pozvanie na účasť na oslavách formou vystúpenia v starobylom kostole Panny Márie a svojim spevom sprevádzala svätú omšu. Bolo to 22.septembra 2013 a to bol aj dohodnutý termín na zopakovanie výstupu na hrad Zniev.
Po omši sa skupina vyše dvoch desiatok ľudí pohla k úpätiu dominantného kopčiska, korunovaného zubom času ohryzenou zrúcaninou. Porovnanie storočnej fotografie z terajším stavom je veľmi zaujímavé. Výstup hore trvá z obce okolo jeden a pol hodinky a záverečné stúpanie veru dalo dobyvateľom či dobyvateľkám poriadne zabrať. Obzvlášť ak niektorí mali obuté poltopánky. Počasie inak v tých dňoch skôr daždivé, poslalo mraky trochu vyššie a zastavilo aj dážď. Ctitelia speváckych tradícií zo zboru spolu so mnou aj Kláštorčankou Martinkou Božekovou mali nádherný výhľad na celý Turiec.
Zaznela slovenská hymna. Hymnus Aká si mi krásna dokonale dokreslil atmosféru. Ako obeta počasiu zaznela pieseň Prší, prší... Ruiny hradu, ak by vedeli slzu vyroniť, isto by tak urobili z krásneho, kultivovaného spevu, aký tu možno nezaznel práve sto rokov. Fotografie sú svedectvom tohto vydareného kultúrno-turistického podujatia. Úplne jedinečné bolo spoločné fotografovanie na približne rovnakých miestach, kde boli speváci so Slovenského spevokolu pred sto rokmi. Pomohla nám pri tom stará fotografia, ktorú sme mali samozrejme so sebou.
A tak sa splnila jedna túžba a začali sa rodiť plány, že ďalších sto rokov nebudeme čakať. SStanislav Škorňa a jeho priatelia so zboru Cantica Collegium Musicum rozozvučia hradné múry častejšie a ja sa veľmi rád pridám. Ponuka samozrejme platí pre všetkých fanúšikov spevu a turistiky.
Autor: Ján Cíger
