MARTIN, LEŽIACHOV, DUBOVÉ. Nepriaznivé prognózy sa napĺňajú. Zemiakov sa urodilo menej a oproti vlaňajšku sú drahšie skoro až o polovicu. V obchodoch i na tržnici sa predávajú aj po 70 centov za kilo. Ak si ich kúpite vo väčšom balení, niečo ušetríte, ale nie veľa.
Ľudia sa spoliehajú na akcie. Ak obchodné reťazce prídu s nižšou cenou, zemiaky sa berú útokom.
„Je to už pár dní. Mali ste to vidieť, košíky sa skoro až ohýbali. Brali ich aj podnikatelia, ktorí majú reštaurácie. Ja som si kúpila len jedno desaťkilové vrecko. Keďže nemám pivnicu, viac by sa neoplatilo. Pokazili by sa. Priebežné nakupovanie nie je veľmi výhodné, ale čo narobím,“ povzdychla si staršia pani z Ľadovne.
Nadežda zo Sučian si zas kúpila zemiaky od Poliakov. S tovarom prišli až do dediny.
„Netajím, zlákala ma aj cena. Navyše, vyzerali dobre. Na zimné uskladnenie však počítame s našimi – slovenskými. Tie dlhšie vydržia.“
Ľudia ešte váhajú, nekupujú vo veľkom
Zemiaky ľudia obzerali aj na tržnici, veľmi ich nekupovali. „Sú drahé, zobrala som asi tak dve kilá. Vlani by som za tú istú cenu dostala asi štyri,“ posťažovala sa nám Priekopčanka. „Príďte budúci týždeň. Dovezú mi už „krumple“ na zimné uskladnenie. Budú lacnejšie, možno aj o 15-20 centov,“ poradila zákazníčke trhovníčka.
Zemiaky sa predávali aj Pod bránou, kúsok od Obchodnej akadémie.
„Začali sme len tento týždeň, viac zatiaľ ide kapusta. Zákazníci „krumple“ poobzerajú, niektorí už aj kúpia. Vidno, že trochu váhajú, zrejme budú hľadať lepšiu cenu, ale veľmi sa to už nezmení,“ pošepla predavačka.
Domáce sú vždy lepšie ako z obchodu
Kto na konci apríla či začiatkom mája zemiaky zasadil, tak ich v týchto dňoch už zbiera.
„Chystáme sa v sobotu. Úroda je však slabšia ako vlani. Zemiakov je menej a sú aj menšie. Dokupovať ale nebudeme musieť, malo by nám to stačiť. O cenách nemám ani poňatia, nemusím ich v tomto prípade sledovať,“ povedala minulý týždeň Miroslava Kubáňová zo Slovian.
V neďalekom Ležiachove, na poli kúsok od hlavnej cesty v smere od Prievidze do Martina, zbieral vo štvrtok s dcérou zemiaky aj Daniel Pavlarský.
„Ide to rýchlo. Pomáha nám traktor, my len zbierame, čo vyorie. Zasadili sme prvý raz. Mohlo sa urodiť aj viac, ale pre našu päťčlennú rodinu by tých šesť vriec asi mohlo stačiť. Niečo odložíme na sadenie a zvyšok zjeme. Je fajn, že zemiaky nemusíme kupovať, navyše, domáce sú domáce. Bolo s nimi roboty, ale aj tak to stálo za to,“ tešil Daniel Pavlarský.
Poslední mohykáni v Dubovom
Časy, keď poľnohospodárske družstvá v našom regióne pestovali zemiaky vo veľkom, sú už dávno preč. Z tisíc až tisíc päťsto hektárov sa pestujú už len na dvadsiatich. Poslednými mohykánmi v Turci sú družstevníci z Dubového.
„Naozaj je to už len zlomok z toho, čo kedysi. Bol problém s odberom. Z trhu nás vytlačili najmä Poliaci, ale aj Česi i Nemci. Štát im dal vyššie dotácie, nemohli sme im konkurovať,“ povedal predseda PD Dubové Dušan Kmeť.
Aj on potvrdil, že oproti minulému roku je úroda slabšia. Kým vlani na jednom hektári vyzbierali okolo 200 – 230 metrov, tak v súčasnosti len 150-180.
„Je to dôsledok sucha. Zrážok bolo málo, a tak to dopadlo. Časť úrody rozdelíme zamestnancom, vymeníme za prenájom pôdy a zvyšok predáme. Minulý rok to bolo asi 0,17 centov za kilo, teraz pôjdeme vyššie,“ zamyslel sa poľnohospodár .
