Futbalová liaheň už potrebuje aj pomoc zvonku

MARTIN. Športový klub Fomat Martin vznikol v roku 1993 pri základnej škole Hurbanova a o rok neskôr tu už otvorili prvú futbalovú triedu. Dlho sa vo Fomate venovali len mládeži až v roku 2006 založili celok mužov, ktorý sa z najnižšej turčianskej súťaže prehrýzol až do tretej ligy, kde pôsobí v súčasnosti. Viaceré mládežnícke kolektívy dlhodobo hrávajú celoslovenské súťaže.

Doteraz najväčším úspechom skončilo účinkovanie starších žiakov v Nike Premier Cupe 2006, keď sa cez kvalifikačné kolá prebojovali až do európskeho finále, kde reprezentovali nielen Martin, ale i celé Slovensko.

Okrem toho, že z liahne klubu vyšli hráči ako Náther, Siva, Mondek, Struhár, Žilák či Škvarka, ktorí sa dokázali presadiť vo vrcholovom futbale, veľa odchovancov pôsobí v kádroch turčianskych družstiev z regionálnych súťaží. Bez nich by sa futbalu v kotline medzi Malou a Veľkou Fatrou dýchalo ešte oveľa horšie ako dnes.

Napriek mnohým ďalším úspechom 271 aktívnych futbalistov, z ktorých drvivú väčšinu tvorí mládež, a ich 16 trénerov pracuje v podmienkach, ktoré zaostávajú aj za chabým slovenským priemerom.

„Keď cestujeme po ihriskách súperov a porovnávame, aké majú zázemie, môžeme im len ticho závidieť. V tejto súvislosti treba povedať, že už sa nechytáme ani na malé mestečká na východe republiky,“ povzdychne si manažér Ivan Šenšel.

Veľkým problémom je i to, že všetky celky, čo hrajú súťaže riadené Slovenským futbalovým zväzom, musia hrať domáce majstrovské zápasy mimo Martina. Okrem mužov tak kočujú i žiacke celky.

„Takto sa dlhodobo fungovať naozaj nedá. To, dúfam, uzná každý súdny človek,“ hovorí manažér.

Ďalším, za určitých okolností až likvidačným, faktom môže byť to, že Fomaťákom v areáli ZŠ Hurbanova absolútne nič nepatrí. Z pozície podnájomníka sa tak môžu dostať do úlohy bezdomovca.

„Síce poctivo platíme nájom a škola nám doteraz vždy vychádzala maximálne v ústrety, ale ani to nemusí platiť donekonečna. Ak sa raz rozhodne, že na ihrisku postaví preliezky pre deti, nespravíme s tým nič a všetci môžeme baliť švestky,“ vysvetľuje jeden z nestrorov klubu Jozef Ďurička.

Skromné podmienky logicky limitujú i ambície klubu a do černejších odtieňov zafarbujú aj jeho perspektívu.

„Prebojovali sme sa na úroveň, kde už klub potrebuje výraznejšiu pomoc z vonku. Inak sa už vyššie nebudeme posúvať, čo by bola vzhľadom na silnú mládežnícku základňu obrovská škoda,“ dodal na záver Jozef Ďurička.