obľúbeného žánru na Slovensku.
SUČANY. Pramene uvádzajú, že od roku 1948 napísal okolo 500 hudobných diel – i vážnych. Skladateľ Vojtech Wick bol však činný mimo centra a mimo úzkych kontaktov s profesionálnymi orchestrami, rozhlasom a televíziou, preto tá nevšímavosť zo strany hudobných recenzentov. Je však pozoruhodné, že i v určitej izolácii si skladateľ postupne vypracoval svojskú hudobnú reč, vlastné základy, ktorých sa, možno povedať, držal po celý svoj plodný život...
Vojtech Wick nemal to šťastie, že by mu rodný kraj mohol prirásť k srdcu. Mal podobný osud ako významný maďarský hudobný skladateľ Zoltán Kodály. Ich otcovia boli zamestnancami štátnych železníc a často museli meniť svoje bydliská. U Zoltána Kodálya rodné mesto Kecskemét, neskôr Galanta a Trnava. U Vojtecha Wicka rodné Sučany, v okrese Martin, neskôr Krompachy, Prešov, Bratislava a Brezno...
Sučany boli malým mestečkom
To hovoríme o začiatku 20. Storočia. Tu sa 26. júna 1908 Vojtech Wick narodil. V údolí Váhu, v zelenej kolíske medzi Malou a Veľkou Fatrou v severovýchodnej časti Turca. Jeho otec Rudolf Wick tam bol prednostom železničnej stanice. Matka Mária rodená Dvorská, bola učiteľkou (jej otec bol bratancom hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu). Mala hudobné vzdelanie, spievala a hrala na klavíri. V skromných hudobných pomeroch Sučian sa ona stala prvou, ktorá viedla Vojtecha k hudobnému umeniu. Pobyt v Sučanoch netrval dlho.
Po základnej škole, ktorú mladý Wick skončil v Krompachoch, odišiel na gymnaziálne štúdiá do Prešova. Sám na tieto roky spomína :
„S tanečnou hudbou som sa dostal do styku po prvýkrát ako študent v Prešove. Býval som na internáte a učiteľ spoločenského tanca ma angažoval za klaviristu. Už som bol dobrým muzikantom, na Štefánikovej slávnosti v sále Čierneho orla som hral celú Patetickú sonátu naspamäť, ale k tanečnej hudbe som ešte nemal vzťah. Naučil som sa ju z nôt, veľmi mi na tom záležalo, lebo na hodinu som dostával 10 korún, čo bol hrozne vysoký zárobok, keď beriem do úvahy, že moje vreckové z domu na celý mesiac činilo 5 korún.“
Tanečná hudba – tú vnímal až v Bratislave
Vojtech Wick začal tanečnú hudbu vážnejšie vnímať až v Bratislave. V jednom z mojich rozhovorov s majstrom, dostal odo mňa otázku: A kedy ste sa začali venovať tanečnej muzike tvorivo ako autor ? Odpovedal :
„Prvé tri piesne som skomponoval ako 15-ročný pre krompašskú cigánsku kapelu – ešte nedávno som v Krompachoch jednu z nich počul, čo ma veľmi rozosmialo. Ale zodpovedne som začal skladať hudbu až v roku 1948. Stalo sa to náhodou. Breznianska vojenská posádka usporiadala mikulášsky večierok. Moja manželka bola autorkou kabaretných výstupov a skečov a neskôr i mojou prvou textárkou. Chýbala ešte hudba, a tak som ju skomponoval. Počul to Gabo Rapoš z bratislavského rozhlasu a štyri pesničky nahral pre rozhlas. A potom to už išlo. Pribúdali nápady a pesničky...“
Posedenia pri dobrej pesničke
„Dom Wickovcov bol miniatúrnym kultúrnym strediskom, do ktorého rád a často zavítal skladateľ Bartolomej Urbanec, ale aj poetka Krista Bendová i rodina Suchoňovcov – okrem vtedy vychytených spevákov – a pre nás mladších to bol dotyk s veľkým svetom umenia,“ zaspomínal v roku 1997 básnik a skladateľov spolupracovník Ladislav Šimon.
Som rád, že i ja patrím k tým, ktorí zopárkrát navštívili spomínanú vilu na Ulici Boženy Němcovej v Brezne (dnes už zreštaurovanú pre iné využitie a darmo by ste na nej hľadali pamätnú tabuľu ako spomienku na Vojtecha Wicka), strávili tu vzácne chvíle v spoločnosti manželov Wickovcov a ochutnali neodmysliteľnú a nenapodobiteľnú kapustnicu pani Anny.
Najznámejšia je pieseň Zelená kolíska
Na slová Ladislava Šimona patrí medzi najznámejšie Wickove skladby Zelená kolíska. Vo vtedajšej obľúbenej televíznej relácii Vyberte si pesničku získala Cenu divákov (1970). Televíznym divákom i poslucháčom utkvela v pamäti predovšetkým v nezabudnuteľnom podaní speváčky Oľgy Szabovej.
Nejeden milovník tanečnej hudby je hádam i dnes majiteľom platní s jeho prvými skladbami, ktoré naspievali František Krištof Veselý, Bea Littmannová, Tri dievčatká, neskôr Karel Hála, Miroslav Ličko, Viera Lamačová, Vlado Oravec a ďalší. Okrem Zelenej kolísky si určite spomeniete na piesne, ako Strieborná rozprávka, Nedočkavá či Nemám auto, nemám motorku...
Hudobný skladateľ Vojtech Wick, rodák z Turca, prišiel do metropoly Horehronia – Brezna – ako 26-ročný. V tomto malebnom meste prežil tvorivé obdobie a tu našiel aj miesto posledného odpočinku v novom mestskom cintoríne. Umrel ako 76- ročný – 25. januára 1985.
Autor: Pavol Kubiš
