Keďže prípady neočakávaných útokov na seniorov v Martine sa množili, vyhrnuli si, obrazne povedané, rukávy aj policajti a útočníka zadržali. „Za mrežami“ si posedel pár hodín, obvinili ho z výtržníctva a potom ho pustili. Na takýto postup ľudí činných v trestnom konaní sme si už na Slovensku zvykli. Vždy sa pritom povie, že dôvody väzby pominuli a aj na slobode možno človeka stíhať. Čo už po tom, že môže ubližovať ďalej, že sa mu vlastne vytvorí priestor na to, aby si nič nerobil z justície, pretože je vlastne len páchateľom niečoho, nad čím možno mávnuť rukou. Čo na tom, že dôchodcov, ktorí sa nemajú ako brániť, lebo muž využíva moment prekvapenia a neschopnosť starých ľudí klásť odpor, pribúda, že majú po stretnutí s ním zafarbené tváre na fialovo? Čo na tom, že môžu padnúť , dolámať si ruky a nohy a udrieť si hlavu s fatálnymi následkami?
Nič. Paragrafy nerátajú s dôsledkami. Tie majú riešiť iné inštitúcie. Fakt, že útočiaci muž evidentne nemá všetko v hlave v poriadku, je jasná. Povedala nám to aj jedna z obetí útoku. „Ak je chorý, nech sa lieči. Veď každému sa môže v živote pritrafiť psychická choroba, ale to neznamená, že bude ubližovať druhým,“ povedal nám počas návštevy v redakcii. Útočiaci muž má svoju rodinu, susedov, svojho lekára... Vari tí všetci zatvárajú oči? Vari čakajú, že sa stane niečo horšie ako jedna-dve modriny?
Asi áno. Spomínaná obeť útoku nám podrobne opísala jeho priebeh. Aj to, že útočníkovi strekla kaserom do tváre, na čo čiastočne skrotol. Ale nie nadlho. Svoju obeť prenasledoval aj do obchodu. V predajni potravín vznikol na chvíľu rozruch. Na ten sa k pokladni dostavila vedúca. Jej správanie náš informátor doteraz nemôže stráviť. Keď ju požiadal, aby volala políciu, povedala mu, aby si ju zavolal sám.
Áno, čítate dobre. Človeku v ohrození nikto nepomohol, ba ani žena, ktorá je už pre svoju pozíciu v obchode povinná urobiť gesto, o ktoré ju žiada zákazník. Útočník bol v obchode, dialóg počul a posmelený faktom, že nikto nepohol ani prstom, na starého človeka zaútočil opäť, len čo vyšiel z predajne.
Takmer 80-ročný muž sa na správanie vedúcej už sťažoval jej nadriadeným. Ktovie, akou mierou ľahostajnosti či účasti sa stretne tam. Každopádne justícia i pani vedúca vyslali ľuďom signál, že u nás nie je nič dôležitejšie, ako naučiť sa dať ruky preč od toho, čo nepáli. Rozumej, nepáli nás.
Platí to až dovtedy, kým sami nebudeme v situácii, keď budeme potrebovať pomoc. Ale to je už o inom... Alebo nie?
