V minulosti krajské voľby ľudí príliš neoslovili, volebná účasť sa drží okolo dvadsiatich percent. Prečo?
- Občania nerozumejú, na čo vlastne na Slovensku krajskú samosprávu máme. Nepoznajú jej kompetencie, prácu županov a už vôbec nie zastupiteľstiev a ich poslancov. Navyše kraje nekopírujú prirodzené regióny, a aj preto ich mnohí občania prirodzene odmietajú.
Je šanca, že by to teraz mohlo byť iné?
- Obávam sa, že ani tentoraz volebná účasť nebude vyššia. Snáď s drobnou výnimkou Banskobystrického kraja, kde opäť kandiduje aj Marián Kotleba, ktorého podporovatelia pravdepodobne zvýšili volebnú účasť aj v roku 2009, relatívne výrazne nad slovenský priemer.
Prečo by sa ľudia vôbec mali zúčastniť na voľbách?
- Možno to znie ako klišé, ale ak chceme mať právo určovať a zároveň kritizovať kto, na čo a za akých okolností míňa naše peniaze v rámci regionálnej samosprávy, mali by sme si svoju občiansku povinnosť splniť a na voľbách 9. novembra sa zúčastniť.
Sú kompetencie vyšších územných celkov dostatočné?
- Je to diskutabilné. Pokiaľ zostanú aj do blízkej budúcnosti také nezaujímavé a nepopulárne ako dnes, mali by sme otvoriť verejnú diskusiu, či ich v súčasnej podobe aj s ich kompetenciami ponechať. Ja osobne sa prikláňam k celkom inému modelu regionálnej samosprávy, ktorý by nás viac priblížil k praxi vyspelých demokratických krajín.
Pred inštalovaním krajskej samosprávy sa horlivo diskutovalo o počte krajov. Chvíľu to vyzeralo na dvanásť vyšších územných celkov, no nakoniec sa presadil variant s ôsmimi. Stotožnil sa s tým bežný občan?
- Osem krajov nemá iné ako politické opodstatnenie, vychádzajúce predovšetkým zo snahy eliminovať možnosti maďarskej menšiny získať v ktoromkoľvek kraji väčšinu, resp. župana. Umelé rozdelenie Spiša či Záhoria a naopak spojenie na prvý pohľad ťažko porovnateľných okresov ako Skalica či Dunajská Streda, odsúdilo už na začiatku osem krajov k občianskej ignorácii.
Premiér Fico nedávno prišiel s myšlienkou, že by sa počty krajov mali do budúcna znížiť na tri. Je to reálne?
- Politickú moc presadiť takýto model má premiér Fico väčšiu, ako akákoľvek iná vláda pred ním. Rovnako tak to však platí aj o možnosti zmeniť kompetencie súčasných krajov, či spôsob kreovania jej zastupiteľstiev či vedenia. Ak by to myslel so šetrením verejných financií naozaj vážne, tak by jednou z možností bolo zostavovať krajské zastupiteľstvá z primátorov a starostov daného kraja na rotačnom princípe, alebo aspoň zrušiť dvojkolový spôsob voľby predsedov krajov alias županov. Zaujímavých možností je však podstatne viac. Škoda, že vláda o tejto veci nediskutuje s odborníkmi na túto problematiku, resp. ignoruje nasledovaniahodné príklady zo sveta.
Diskusia o počte VÚC sa má spustiť až po voľbách, nie je to neskoro? O čom by vlastne mala byť?
- Ak si vláda ctí demokratické princípy vládnutia, môže o podobnej zmene rozhodnúť až s platnosťou od roku 2017, dokedy budú mať mandát poslanci a župani zvolení v týchto voľbách. Ak hovoríme o tom, či by táto debata mala prebehnúť ešte pred voľbami, tak som presvedčený o tom, že áno, nakoľko by aspoň súčasní kandidáti jasne vedeli, že čokoľvek chcú pre kraje urobiť zo svojej pozície, tak na to majú len štyri roky.
Nezredukuje sa debata nakoniec len na to, kde bude sídlo kraja? Je vôbec možné, že by napríklad Banská Bystrica v tejto otázke našla spoločnú reč so Žilinou?
- Toto riziko je viac ako vážne. Nakoniec aj v roku 2001 sa o zmysle a kompetenciách regionálnej samosprávy diskutovalo minimálne a podstatne „dôležitejšie“ sa javili sídla krajov. Akokoľvek, návrat k trom krajom by bol z môjho pohľadu krok späť, ktorý by okrem iného priniesol práve napätie medzi súčasné krajské mestá pri diskusii o sídle týchto krajov. Žilina, Nitra, Prešov, Trnava, ale aj Trenčín by podobný krok určite nepodporili, ak by mali stratiť štatút krajských miest. Predstava, že by sa trebárs Banská Bystrica a Žilina pokojne o tejto veci dohodli, je v našich podmienkach takmer nepredstaviteľná.
Ovplyvnia rozhodnutia Smeru, ktorý má sám silu zmeniť počty krajov, výsledky volieb?
- V tejto chvíli podľa môjho názoru vláda čaká ako dopadnú voľby do VÚC a či v nich SMER-SD zopakuje fenomenálny úspech z roku 2009. V prípade, že nie, má o dôvod navyše pristúpiť k výrazným zmenám.
O akých témach by sa malo vo volebnej kampani diskutovať?
- Jednoznačne najmä o kvalite (napríklad v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou či sociálnymi službami), ale aj kvantite (pokiaľ ide trebárs o cestné hospodárstvo) služieb, ktoré nám kraje poskytujú za nemálo verejných financií, s ktorými hospodária. Tí ktorí žiadajú o opätovné zvolenie by tiež mali urobiť jasný odpočet svojej práce a zdôvodniť napríklad predaje nemocníc či škôl poukázaním na to, akú protihodnotu za tento krok občanovi ponúkli.
Zatiaľ to vyzerá tak, že najmä kandidáti na poslancov si vystačia so svojou podobizňou na bilborde či plagáte a frázovitom posolstve. Stačí to?
- Určite nie. Ak sa vrátim k nízkej volebnej účasti, tak to súvisí práve s touto „nápaditou“ kampaňou, ktorá častokrát ponúka rovnaké tváre a posolstvá ako vo všetkých ostatných voľbách. Občanov navyše znepokojuje to, že sa o kreslá županov či poslancov uchádzajú aj poslanci Európskeho parlamentu, Národnej rady, či mestských a obecných zastupiteľstiev, čo väčšina pravdepodobne nevníma pozitívne.
Politické strany v týchto voľbách nesúťažia len medzi sebou, ale aj s nezávislými kandidátmi. Kto má väčšiu šancu presadiť sa?
- Voľby do VÚC sú stále dominantou politických strán, a to aj napriek tomu, že v nich nie je popierané ústavné právo byť volený nezávislým kandidátom na rozdiel od volieb do NR SR či Európskeho parlamentu. Súvisí to o. i. so straníckou disciplínou a odhodlanosťou využiť všetky krúžky voličmi, ktorí volia straníckych kandidátov. U nezávislých totiž často platí, že sa navzájom nepoznajú a volič, ktorý príde voliť len jedného či dvoch kandidátov napríklad v šesťmandátovom okrsku a nepodporí žiadneho ďalšieho, tak si často ani neuvedomuje, že sa dobrovoľne vzdáva dvoch tretín svojho hlasu. Chcelo by to drobnú úpravu tohto volebného zákona, ktorá by rozoznávala rôznu váhu hlasu podobne ako v niektorých iných krajinách.
Je rok a sedem mesiacov od predčasných parlamentných volieb. Budú voľby do VÚC aj testom spokojnosti občanov so stavom politickej, ekonomickej či sociálnej situácie?
- Do istej miery to platí podobne ako v iných krajinách. Nízka volebná účasť, iný volebný systém či možnosť kandidovať nezávislým však tieto výsledky pre ciele „testovania spokojnosti s vládou“ dosť deformujú.
