MARTIN, BLATNICA, SKLABIŇA. O slovenských potravinách sa síce veľa hovorí, ale ich podiel na pultoch obchodných reťazcoch dlhodobo klesá. Podľa prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v obchodoch v priemere nájdeme iba 39 percent slovenských potravín.
„Pokiaľ by sme sa vrátili do minulosti, tak v roku 2002 zastúpenie domácich potravín na pultoch bolo na úrovni 72 percent povedal pre agentúru SITA Milan Semančík, predseda SPPK.
Najväčší podiel na v reťazcoch dosiahli vajíčka so 76 a mlieko so 71 percentami. Nad 50 percent sa prehuplo aj pivo, mlynské výrobky, minerálne vody, chlieb a pečivo. Najhoršie podľa zistení komory obstáli čerstvá zelenina s podielom 14 a spracované ovocie so 16 percentami.
Pri výbere rozhoduje aj cena
„Snažím sa uprednostňovať naše potraviny. Podmienkou však je, aby ich v obchode bolo dosť. A s tým je problém. Naše sa mi zdajú byť kvalitnejšie ako zahraničné, viac im verím. Niekedy mám pocit, že zvonku k nám dovážajú výrobky, ktoré by si trebárs Nemci či Rakúšania ani nekúpili,“ zamyslela sa Anna Matúšová z Priekopy.
Či sa nám to páči alebo nie, dôležitým faktorom pri nákupe potravín je aj cena.
„Rada by som kupovala iba slovenské potraviny, ale stav peňaženky mi to nie vždy dovolí. Na potraviny mám mesačne stanovenú sumu a ak by som ju prekročila, musela by som ubrať inde. Treba platiť byt, energie, tak ani nemám kde,“ povedala Martinčanka Drahoslava.
Blatničania postavili mliekareň
Ľudia v minulosti často kupovali aj potraviny z nášho regiónu. Bodaj by nie. Mali sme tu bitúnok, fungovala mäsovýroba, mliekareň, aj pivovar. Na družstvách sa vo veľkom chovali ošípané i hovädzí dobytok, na poliach sa pestovali zemiaky.
„Veľa z toho neostalo aj vďaka nevydarenej privatizácii a zbytočne prísnym pravidlám veterinárov a hygienikov. Podniky sa rozpadli, ľudia prišli o prácu a región o vlastné potraviny,“ povzdychla si Zlatica Holubová predsedníčka Poľnohospodárskeho družstva Gader Blatnica, ktorá ale tvrdí, že nemá význam plakať nad tým, čo bolo.
„Doba nie je jednoduchá. Vyžaduje si nápady, projekty a tvrdú robotu. My sme sa pred časom pustili do výstavby vlastnej mliekarne. Otvorili sme ju vlani začiatkom roka, bola to investícia za 1,1 milióna eur,“ povedala predsedníčka.
V novej prevádzke našlo prácu 6 ľudí a Blatničania zásobujú nielen turčiansky trh jogurtami, syrmi, zákvasom, maslom, balia mlieko.
„Denná produkcia mlieka pri 400 kusoch dojníc je v priemere asi 6 tisíc litrov, polovicu spracujeme na výrobu vlastných produktov,“ vysvetľovala Zlatica Holubová.
Mäsovýroba v Sklabini
Mäsovýrobe v našom regióne sa z poľnohospodárskych družstiev venujú len v Sklabini. Týždenne spracujú 7 000 kg bravčových polovičiek, 1 200 kg hovädzích štvrtí a aj stovky kíl rôznych mäsových výrobkov - od párkov, špekačiek, salám až po šunky, tlačenky či údené mäsá.
„Ešte nedávno bolo na družstve 900 kusov ošípaných, ale z ekonomických dôvodov sme boli nútení chov pozastaviť. Spôsobil to prepad ceny jatočnej bravčoviny na svetových trhoch, predajná cena nepokrývala výrobné náklady. Naším problémom je aj nedostatok jadrového krmiva, musíme ho dokupovať. Robili sme, čo sa dalo, ale ceny stlačiť nevieme,“ povedala Ivica Lačná, predsedníčka Poľnohospodárskeho družstva SNP so sídlom v Sklabini.
Kríza vykynožila chovy
V súčasnosti bravčové polovičky nakupujú Sklabinčania na Záhorí – v Myjave. Je to vraj efektívnejšie, hoci ambície vrátiť sa k vlastnému chovu sa nevzdávajú.
„Pre krízu bolo veľa chovov na Slovensku zlikvidovaných, na trhu je bravčoviny málo, ceny stúpajú. Spracovateľom mäsa teda rastú náklady na zakúpenie vstupov, a tým že obchod neustále tlačí nákupné ceny dole, náš profit sa znižuje.
Napriek všetkým problémom však zvažujeme, že sa ku chovu ošípaným vrátime. Veľmi by nám pomohlo, keby ceny boli stabilnejšie - nielen jatočného mäsa, ale aj krmovín. To vám však nikto nezaručí. Vždy sa púšťate do rizika,“ zamyslela sa predsedníčka.
V Sklabini hovädzie mäso stále spracovávajú a predávajú z vlastného chovu.
„Máme 1 100 kusov hovädzieho dobytka, z toho je 300 dojníc. Škoda, že v Turci už nie je bitúnok, zvieratá na porážku vozíme na Oravu,“ zhodnotila Ivica Lačná.
Pivo už len z hotela
Martin sa kedysi pýšil vlastným pivovarom s bohatou históriou a kvalitným pivom. V roku 1992 ho sprivatizoval podnikateľ Karol Konárik, ktorý ho o päť rokov predal firme Heineken. Martinské pivo sa po čase prestalo v Martine vyrábať a pivovar sa pred desiatimi rokmi v metropole Turca zatvoril.
„Prechod pod Heineken martinskému pivu nepomohol. Pivári ho postupne prestali piť. Viacerí tvrdili, že sa mu pokazila chuť. Iní ho vraj prestali konzumovať z princípu, lebo nebol z Martina. Odzrkadlilo sa to aj na predaji. Postupne som aj ja v bare čoraz menej čapoval martinské pivo, ktoré už nebolo z Martina. Až som ho z ponuky úplne stiahol. Ale boli v tom aj iné dôvody,“ lovil z pamäti majiteľ baru v centre mesta Róbert Adamko.
V Martine sa ale pivo opäť vyrába. Pred tromi rokmi sa na to odhodlali v hoteli Victoria.
„Naša mesačná kapacita je 5 tisíc litrov, no len pre potreby hotela. Nikdy inde ho neponúkame a nepredávame. A ani to v budúcnosti neplánujeme,“ vysvetlil Ondrej Čuraj, hlavný manažér hotela Victoria.
