MARTIN. Minulý utorok sa Ľadovčan Karol Debnár so svojou rodinou vybral do Jahodníckych hájov. Keď sa blížili ku hlavnej bráne do Múzea slovenskej dediny, odbočili na lesnú cestičku. Popri plote skanzenu sa chceli dostať na svoje obľúbené miesto. Keď prechádzali cez rúbanisko, zbadali na ňom okrem čerstvo vysadených stromkov i tlejúce ohniská.
„Nebolo vidno plamene, no z troch ohnísk, ktoré sa nachádzali na rúbani, sa dymilo. Pritom jedno z nich bolo len kúsok od plotu skanzenu a na jeho druhej strane už stoja prvé drevenice. Keby začal fúkať vietor, netrúfam si odhadnúť, ako by to skončilo,“ krúti hlavou.
Vrchol nezodpovednosti
Jeho manželka sa preto vrátila k pokladni do Múzea slovenskej dediny, aby upozornila na problém a vypýtala si vodu. Poobede okolo 17. h však už bola brána zamknutá. Keď sa vrátila späť na rúbanisko, všimla si, že na pňoch sú postavené plastové nádoby s vodou.
„Pravdepodobne bandaskami robotníci zalievali čerstvo vysadené stromčeky, pretože všade bolo všetko suché, len okolo stromčekov bola pôda mokrá. Vodou sme tak uhasili tlejúce ohniská,“ vysvetľuje.
Podľa nej oheň po sebe poriadne neuhasili ľudia, ktorí v lese pracovali. Možnosť, že by to urobili bezdomovci, prípadne deti alebo partia, čo bola v lese opekať, sa jej zdala nepravdepodobná.
Svoj zaujímavý postreh pridal ešte Andrej, ktorý takisto prechádzal okolo miesta, ktoré by sa za určitých okolností mohlo premeniť na spálenisko.
„Na chate mám tiež ohnisko. Aj keď je okolo neho betónová plocha ešte dlho po zahasení ohňa kontrolujem, či náhodou nehrozí nejaký problém. Nechať v lese ohnisko takto tlieť je vrcholom nezodpovednosti,“ rozčuľuje sa.
Oheň musí byť pod drobnohľadom
Pri zakladaní ohňa v lese platia veľmi prísne pravidlá. Napríklad, ak chcú urbárnici páliť konáre po ťažbe, musia to dopredu nahlásiť hasičom. Tí zas majú povinnosť do tridsiatich dní na žiadosť odpovedať.
„My vždy podľa plánu ťažby nahlásime hasičom na celý kalendárny rok dopredu presné dátumy, kedy budeme páliť. Aj keď máme všetko schválené, ešte musíme v konkrétny deň ráno zavolať na krajské riaditeľstvo do Žiliny a tam ohlásiť, že ideme v lese zakladať oheň,“ opisuje postup šéf priekopského urbáru Miloš Bízik.
U nich vykonávajú túto prácu poučení pracovníci a takisto počas nej musia dodržiavať jasne určené pravidlá.
„Keď jeden hádže konáre do ohňa, jeho kolega len pozoruje okolie ohniska, či je všetko v poriadku. Aby sa predišlo ďalším nežiadúcim problémom, oheň sa musí uhasiť najmenej dve hodiny pred koncom pracovného času,“ dodáva.
Asi zlyhal ľudský faktor
Pozemok kde sa nachádzali ohniská patrí podľa výpisu z katastra Slovenskému národnému múzeu v Martine, ktoré spravuje i skanzen.
„Pokúšame sa zistiť, čo sa tam stalo. V každom prípade ďakujeme za upozornenie,“ povedala do telefónu Mária Halmová, riaditeľka múzea.
Nám sa podarilo zistiť, že na utorok bolo v spomínanej lokalite nahlásené pálenie drevín. Ľudia, ktorí túto prácu robili si tak pravdepodobne dôsledne nesplnili svoje povinnosti pri hasení ohňa.
