rôznych krajinách rovnakú úroveň zručností. Tieto výsledky sa týkajú 17 členských krajín, Slovensko je medzi nimi.
Prieskum okrem toho zistil, že štvrtina dospelých nemá digitálne zručnosti potrebné na využívanie servisu informačných technológií, na Slovensku je to pätina dospelých.
Nejde pritom o dospelých v strednom či staršom veku. Prieskum sa týkal ľudí vo veku od 16 do 65 rokov. Ak sme sa doteraz domnievali, že čísla z predchádzajúcich riadkov sa vzťahujú na niekoho takého vekom vzdialeného, ako sú seniori, nie je to pravda. Problémy spojené s písaním, čítaním, pochopením textu a komunikačnými zručnosťami sa týkajú aj ľudí, ktorých vzdelával novodobý školský systém.
Prax dáva výsledkom prieskumu za pravdu. Ani dnešní mladí ľudia neprikladajú vedomostiam zo slovenčiny veľký význam. Bežne sa stáva, a to aj nám v redakcii, že sa o prácu uchádzajú ľudia, ktorých „vhodnou“ jazykovou výbavou sú hrubé chyby v žiadostiach, ignorovanie interpunkcie, neschopnosť zoštylizovať povedať pár viet o tom, akú predstavu majú o práci, o ktorú sa uchádzajú.
Zjednodušovanie vyjadrovania sa, ktorá je vlastná sociálnym sieťam a „pravidlám“ esemeskovania či korešpondencii prostredníctvom e-mailu - akýsi nový dorozumievací jazyk mladej generácie plný skratiek či novotvarov - natoľko ovplyvňuje množstvo ľudí, že vlastne už ani nedokážu rozlíšiť, kedy a či vôbec treba komunikovať tak, ako káže slovenská gramatika a pravidlá štylistiky. Dostali sme sa do situácie, keď sa žiaci a študenti boja hodín slohu rovnako alebo pomaly viac ako matematiky?
Ak chceme viac dôkazov, stačí sa oprieť trebárs o výsledky tohtoročného Testovania 9. Okres Martin dosiahol v slovenčine 66,3-percentnú, okres Turčianske Teplice 68,45-percentnú úspešnosť. Je to niečo lepšie ako trojka, ak by sme mali použiť známku, ale horšie – v martinskom okrese určite – ako je celoslovenský priemer. Uvedomme si, že sa tak deje v Turci, regióne, ktorý je vzdialený od kolísky slovenčiny čoby kameňom dohodil.
Treba pokračovať? Správne používanie jazyka by sa nemalo riadiť módou, nemali by nám ho diktovať informačné technológie či priemerní ľudia, nemali by sme ho považovať za príťaž, ale za prirodzenú súčasť života. Vlastný jazyk je jedným z pilierov existencie národa. Možno nielen mne sa zdá, že sa ho dobrovoľne pomaly vzdávame.
