ť.
MARTIN. Zmena zákona súvisiaca s čipovaním psov, mačiek a fretiek, vyvolala veľkú vlnu nevôle aj v Turci. Zákon, ktorý stále ešte platí, nariaďuje majiteľom týchto zvierat, aby si ich do 30. septembra dali očipovať. Na svojej internetovej stránke o tom informovala Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR). Majiteľov zvierat zároveň upozorňovala, že ak to neurobia, hrozí im od veterinárnej správy pokuta do 300 eur.
Povinné čipovanie zmenili na dobrovoľné
Ľudia, ktorí tak už urobili, zaplatili za čipovanie zvierat desiatky eur, a to v závislosti od cenníka jednotlivých veterinárov.
Situácia sa ale zmenila minulý týždeň. Čipovanie psov, mačiek a fretiek bude od 1. januára 2014 dobrovoľné. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslancov Smeru-SD Mariána Záhumenského, Tibora Lebockého a Ľuboša Martináka, ktorý minulý utorok schválil slovenský parlament. Zákonodarcovia zmenu zákona o veterinárnej starostlivosti o označovaní psov, mačiek a fretiek zapracovali k návrhu zákona o pomocných prípravkoch v ochrane rastlín, ktorú národná rada schválila ako celok. Tento zákon stanovuje podmienky uvádzania pomocných prípravkov v ochrane rastlín na trh, podmienky ich používania, skúšania ich účinnosti, podmienky kontroly a dohľadu nad dodržiavaním zákona a sankcie za porušenie povinností ustanovených zákonom.
Veterinári si vraj urobili biznis
Povinné čipovanie spoločenských zvierat sa bude po novom vzťahovať len na zvieratá, ktoré sa pohybujú medzi členskými štátmi a tými, ktoré sa dovážajú do únie z tretích krajín mimo nej, čo vyplýva z pravidiel Európskej únie.
Poslanec M. Záhumenský vysvetlil, že dobrovoľné čipovanie navrhol preto, lebo povinné označovanie nevyžaduje ani Európska únia, ak zvieratá necestujú do iného štátu. Podľa jeho slov množstvo ľudí svoje zvieratá doteraz nedalo začipovať a niektorí veterinárni lekári si z označovania urobili biznis.
Do absurdnosti celej situácií pristupuje ešte fakt, že do konca tohto roka platí pôvodný zákon o povinnom čipovaní.
„Pokiaľ ho však ľudia nechcú porušovať, mali by zájsť k veterinárovi ešte do konca roka a svoje zviera dať začipovať. Je to na rozhodnutí majiteľov,“ uviedol Záhumenský.
Čipovanie ako panské huncútstvo
Zlosť na slovenských zákonodarcov preto neskrývali ani mnohí Turčania, ktorí sa cítia byť podvedení.
„Rozčúlený bol z toho najmä môj manžel. Za očipovanie našej mačky sme tak zbytočne vyhodili 10 eur. Veď to nie je vzácna perzská mačka. Pre nás dôchodcov je to dosť peňazí,“ posťažovala sa Martinčanka Eva Kostelná.
Nina Ružeková z Martina, ktorej pes má už 11 rokov, považuje čipovanie za úplne zbytočné.
„Nikdy ho nepúšťam z vôdzky, tak sa mi nemá ako stratiť. Keby to bolo dobrovoľné, nikdy by som psa čipovať nedala, ale takto som musela, lebo som sa bála pokuty,“ priznala mladá Martinčanka, ktorú veľmi rozhneval prístup niektorých nezodpovedných majiteľov, keďže mnohí vraj zvieratá radšej vyhodili na ulicu, len aby sa vyhli plateniu za čip.
Mladá chovateľka Zuzana Laučeková zo Sučian, dala začipovať len mladšieho psa.
„Starší má 12 rokov, tak sme ho zatiaľ nedali, lebo sme čakali, či sa niečo od nového roka nezmení. A dobre sme urobili. Ak by sa ale zákon nezmenil, pri najbližšom očkovaní by sme ho začipovať dali,“ priblížila Zuzana, ktorá čipovanie zvierat považuje vo všeobecnosti za dobrý nápad, ktorý sa v dobrom preukáže najmä pri strate psa. Pri mačkách sa jej to zdá zbytočnou povinnosťou.
Veterinári sa bránia
Prezident Regionálnej komory veterinárnych lekárov okresu Martin Peter Rišica sa domnieva, že novelizovanie tohto zákona vrhá pred chovateľmi na veterinárov zlé svetlo. Mnohí ľudia videli za povinným čipovaním iba spôsob, ako si veterinári naplnia svoje kasy.
„Za to, čo sa stalo, nemôžeme. My sme len vykonávali službu, ktorú nám určil zákon a majiteľ zvierat si ju u nás objednal,“ skonštatoval Peter Rišica a doplnil, že v niektorých regiónoch si možno niektorí zverolekári cenu trochu navýšili a za očipovanie pýtali aj 40 eur.
„V našom regióne sa ale cena čipovania pohybovala medzi 10 - 15 eurami. Pes sa za 5 eur začipovať nedá, lebo v začiatkoch stáli kvalitné čipy okolo 9 eur,“ pokračuje a zároveň dodáva, že cena čipovania ešte zahŕňa aj odborný úkon a registráciu do Centrálneho registra spoločenských zvierat a každoročnú aktualizáciu vakcinácie proti besnote v registri.
Ak by chceli, môžu stále pokutovať
Keďže zákon zatiaľ nikto nezrušil, veterinárni inšpektori by pokojne mohli pokutovať majiteľov nezačipovaných psov aj dnes. Veterinári však budú zhovievaví a podľa Petra Rišicu sa bude nahlasovať len taký pes, ktorý pohryzie človeka.
Chovatelia, ktorí svojho miláčika už stihli začipovať, nemajú podľa všetkého nárok na vrátenie peňazí za vykonaný zákrok, keďže sa udial na ich vlastnú žiadosť.
Veterinári sú ale pripravení čipovať spoločenské zvieratá aj naďalej, ak si chovateľ u nich túto službu objedná.
„Čip je dôležitý na identifikáciu psa. Majitelia tak majú garanciu, že keď sa im stratí, v centrálnej databáze ho polícia alebo veterinári jednoducho vyhľadajú,“ uzatvára prezident komory martinských veterinárov.
ČO NA TO PRÁVNIK?
K problematike sa nám vyjadril odborník v oblasti práva, advokát zo Žiliny Ľuboš Mahdoň.
Akú šancu majú ľudia, ktorí si už dali začipovať zvieratá, že sa im vrátia peniaze za zákrok?
- Vzhľadom k tomu že povinné čipovanie prebehlo v čase platnosti a účinnosti zákona, ktorý túto povinnosť vyžadoval, obávam sa že šanca na vrátenie poplatku za očipovanie je minimálna, rovnajúca sa takmer nule.
Je možné v takomto prípade žalovať štát?
- V tomto v prípade veľký priestor na žalobu nevidím, nakoľko povinnosť označenia - čipovania zvierat vyplýva priamo zo zákona, ktorý je platný a účinný.
Čo platí v tomto medziobdobí od 1. októbra do 31. decembra, kým začne platiť nový zákon o dobrovoľnom čipovaní? Môžu byť ľudia, ktorí majú nezačipované zviera stále pokutovaní?
- Súčasná právna úprava zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej je čipovanie povinné, zatiaľ ostáva v platnosti, z právneho hľadiska teda pokuta za jeho porušenie, resp. nesplnenie povinností z neho vyplývajúcich, stále hrozí.
