ívnejšie venujem od roku 1996. Počas týchto rokov ma najviac vnútorne obohatila práca v Demokratickej strane.“
Prečo ste sa začali politike venovať?
- Za pravdu sa oplatí bojovať, aj keď vám to môže v živote škodiť a ublížiť – tak možno preto. A potom, po svete sa pohybuje veľa egoistov, namyslencov a arogantných ľudí, čo ma občas provokuje...
Aké je podľa vás postavenie regiónov v súčasnosti? Zmenilo sa niečo za posledných dvadsať rokov?
- Sú veľké regionálne rozdiely z pohľadu kvality života občanov. Trvá to už veľmi dlho a nezdá sa mi, že sa to zlepšuje...
Kandidáti v prezidentských voľbách či vo voľbách do parlamentu vždy vyzdvihujú potrebu podporiť regióny, do akej miery sa to neskôr napĺňa?
- Kandidáti často sľubujú aj to, čo reálne nemôžu splniť, lebo na to nemajú dostatočné kompetencie, vplyv a moc. Dobre to vystihuje Karol Kryl v piesni Ignác: “Je k pláči řeč, jež mluví frázemi...
Aké kroky by ste urobili vy na zlepšenie situácie v regióne? S akým rozhodnutím súčasného parlamentu VUC absolútne nesúhlasíte?
- Ako poslanec parlamentu mám len jeden hlas. Preto môžem robiť len to, že sa budem snažiť podporovať dobré rozhodnutia a získať pre ne aj ostatných. Určite by som nesúhlasil s financiami na propagáciu Žilinského samosprávneho kraja v predvolebnom období. Snažil by som sa o transparentnejšie a efektívnejšie fungovanie ŽSK.
Vzťah regiónu je určite silnou motiváciou pre politika – byť úspešný práve tu. Aké je váš vzťah k tomuto kraju?
- Narodil som sa tu, žijem tu a chcem tu žiť. A budem sa snažiť robiť tak, aby tu chceli a mohli spokojne žiť aj moje deti a vnúčatá. A dobre žiť znamená mať okolo seba aj spokojných a dobrých ľudí.
Máte svoje obľúbené miesta na relax či šport?
- Mojim obľúbeným miestom, je hlavne príroda, ktorú sme povinní chrániť pre ďalšie pokolenia. Tá je dokonalá. Čím menej „ľudskej tvorivosti“ v nej, tým lepšie...
Ak by ste mali dôležitú návštevu zo zahraničia, kam by ste ju zobrali, koho by ste jej predstavili?
- Zobral by som ju na Veľký Fatranský Kriváň alebo na Chleb. To sú miesta, kde som v mladosti spoznával prírodu. V meste Martin - do skanzenu, do Slovenského národného múzea a do Slovenskej národnej knižnice.
S ktorým rodákom z histórie by ste sa radi stretli?
- Rád by som sa stretol s viacerými, ale už to nie je možné...
Ak by bolo vo vašich silách niečo významné v regióne zmeniť – zbúrať nejakú stavbu, vytvoriť niečo úplne nové, a podobne...čo by to bolo?
- K stavebníctvu mám kladný vzťah, lebo som študoval na stavebnej priemyslovke. Preto by som nerád niečo búral, skôr staval. Ak búrať, tak čierne stavby. Ak niečo vybudovať, tak tunel Dubná skala a Korbeľka a rýchlostnú cestu R1.
Je niečo, čo vás v poslednom čase z oblasti verejného života poriadne rozčúlilo či roztrpčilo?
- Z oblasti verejného života ma najviac roztrpčuje ustavičné rozkrádanie, korupcia a klientelizmus. To je „rakovina“ a najväčšia brzda rozvoja štátu, ako aj príčina utrpenia pre mnohých slušných a citlivých ľudí. A tých konkrétnych vecí je viac ako dosť a nielen v poslednom čase.
Máte nejaké krédo, vzor či obľúbenú knižnú postavu alebo reálneho človeka podľa ktorého sa riadite či inšpirujete?
- Vzorom mi je každý človek, ktorý dokáže niečo dobré, pekné, alebo osožné vytvoriť pre seba a hlavne pre iných. A je to jedno, v akom obore pracuje, alebo pracoval. Mojou najväčšou inšpiráciou boli v detstve rozprávky, ktoré ma naučili rozlišovať dobro a zlo. V dospelosti na rozlišovanie dobra a zla sú potrebné okrem skúsenosti aj štúdiom získané hlbšie vedomosti. Mojím vzorom je Karel Kryl. On vo svojej tvorbe vystihuje život okolo nás a ľudské charaktery. A môj život sa snažím žiť tak, aby som sa vyhol duševnej rakovine ako ju opísal Karel Kryl v piesni Rakovina: “Být každý sobě drábem, to mnohé přehluší, však vápno neseškrábem, když vězí na duši.“ Prajem všetkým pekný deň a krajšiu budúcnosť!
Autor: Martina Tomčíková
