Už niekoľko rokov aktívne pôsobíte najmä v regionálnej politike. Ako by ste vy sám zhodnotili toto obdobie?
- Je mi trochu ľúto, že počas celého obdobia, čo pôsobím v politike, sa ma okrem mojich najbližších priateľov a známych vlastne nikto nespýtal, čo som ako poslanec urobil pre Turiec. Ja sa dosť nerád chválim, alebo rozprávam o svojich zásluhách. Žiaľ, je taká doba, že ak svoje výsledky sám neodprezentujete, tak o nich nikto nevie. Ja viem doložiť, čo som v priebehu rokov ako regionálny politik urobil pre Turiec. V prvom volebnom období vo VÚC som dosiahol napríklad to, že sa intenzívne budovala Turčianska knižnica, prišli dotácie do súčasnej Spojenej školy a ďalších stredných škôl v našom regióne. Pretože som nikdy nemal pocit, že by v krajskom parlamente poslancov zo Žiliny alebo z Kysúc zaujímalo, ako pomôcť Turcu, snažil som sa o to ja. Zasadzoval som sa napríklad za obnovu a lepšiu údržbu komunikácií, dostatočný zimný posyp a podobne. V druhom volebnom období som nepôsobil ako poslanec VÚC. Ale spolu s pani profesorkou Sániovou, poslankyňou NR SR sme sa zaslúžili o to, že do Turca prišlo 120 miliónov na rôzne investičné projekty – opravy ciest, zatepľovanie škôl, rekonštrukcie kultúrnych domov a knižníc v obciach.
Aké boli vaše aktivity vo VÚC v posledných štyroch rokoch?
- Toto obdobie môjho pôsobenia vo VÚC bolo silno poznačené finančnou krízou, takže nebolo možné zrealizovať väčšie investičné projekty. Ale i tak som sa snažil pomôcť. Podarilo sa vybaviť dotáciu na nákup krojov pre tri folklórne súbory z turčianskych obcí. A dúfam, že sa na mňa moji kolegovia poslanci nenahnevajú, ale mne jedinému sa podarilo do turčianskeho športu priniesť 60 tisíc eur z eurofondov. Je všeobecne známe, že najmä mládežnícky šport je mojou srdcovkou. Okrem spomínanej dotácie som sa v poslednom období intenzívne venoval organizačnej práci zameranej na zlepšenie podmienok pre športovanie detí a mládeže. Ale môj záujem sa sústredil aj na pomoc tým najzraniteľnejším – dôchodcom. Vieme, že problémy má sociálna sféra a zariadenia pre seniorov. V krajskom parlamente som podporoval všetky aktivity, ktoré smerovali k zlepšeniu tohto stavu. No veľmi blízke je mi aj všetko, čo vedie k zvyšovaniu národného povedomia a lokálpatriotizmu. Finančne som podporil napríklad vydanie publikácie o čipkárstve v Turci.
Ak by ste mali dôležitú návštevu zo zahraničia, kam by ste ju zobrali?
- Celý kraj má nádhernú prírodu a množstvo kultúrnych a historických pamiatok. Ale v prvom rade som Turčan, takže najprv by som hosťom ukázal náš región. Určite by som ich zobral do Blatnice a okolitej prírody, Gaderskej a Blatnickej doliny, do Kláštora pod Znievom a k zrúcaninám Znievskeho hradu a samozrejme na Martinské hole. V Žilinskom kraji by som svojim hosťom ukázal hrad Strečno a Terchovú s Vrátnou dolinou, Jánošíkovými dierami, Rozsutcom.
Máte nejaké krédo, vzor alebo človeka, podľa ktorého sa riadite či inšpirujte?
- Ja mám rád výzvy. V živote sa samozrejme môžeme inšpirovať pozitívnymi činmi, skutkami iných. Ale ja rád reagujem na výzvy. Ak sa niečo „nedá, je to ťažké, to sa nepodarí“, také situácie sú pre mňa to pravé, aby som dokázal , že všetko sa dá, len treba chcieť a zabojovať. A čo je mojím krédom? Určite to, že „slovo robí chlapa“. Často mám pocit, že chlapi sa niekde stratili. Dané slovo nemá žiadnu cenu, dohody neplatia, prevláda faloš, pretvárka. A to sa mi vôbec nepáči.
