ie, no tie zlikvidované nám časom môžu chýbať, lebo zistíme, že nám čímsi prirástli k srdcu.
Avantgardná budova Millenia na námestí je teda problémová – neochladiteľná, nevykúriteľná a ešte do nej aj zateká. Pokiaľ ide o jej estetický vzhľad, každý by si mohol o nej povedať svoje. Na jednom by sa však určite dalo zhodnúť – je jedinečná. Údajne sa už stáva symbolom mesta. Povedzme. Som presvedčený, že ešte to chvíľu potrvá, kým sa s ňou zžijeme, no my súčasníci sme meradlom vecí len sami pre seba. Budúce generácie sa budú na ňu pozerať inakšie, im sa možno bude jednoznačne páčiť.
No vrátim sa k búraniu. Klárika sa vrátila nadšená z dovolenky – z poznávacieho pobytu v Španielsku. Okrem iného navštívili aj mesto Granadu. Mesto je známe maurskou pevnosťou Alhambra, v ktorej sú paláce a iné stavby postavené v nádhernom orientálnom štýle. Tieto mali byť zničené po dobytí mesta katolíckymi kráľmi.Vykonali na tom „obdivuhodný“ kus práce. Cisár Napoleon ju vraj plánoval definitívne vyhodiť do vzduchu.
História deštrukcie Alhambry má aj svoje pikošky. Vo wikipédii sa dá dočítať o Levom nádvorí, ktoré je jedným z najkrajších miest uvedeného komplexu, a o Levej fontáne. Unikátna alabastrová misa fontány je podopieraná skulptúrami levov z bieleho mramoru. Dvanásť levov slúžilo ako forma časomiery, kedy voda prúdila každú hodinu z papule iného leva. Kresťania hodiny rozobrali, aby zistili, ako fungujú. Tie však prestali pracovať úplne a navždy.
Mauri komplex budov 600 rokov stavali, kresťania ho vyše 300 rokov znehodnocovali a deštruovali. Osvietení ľudia sa zase temer 200 rokov snažia Alhambru zrekonštruovať, teraz už ako svetové kultúrne dedičstvo. Nuž história niekedy funguje ako kyvadlo.
Aj v dejinách mesta Martin máme zaujímavé búrateľské epizódy. Historická radnica pri terajšej Turčianskej galérii bola odstránená, aby tam postavili moderný obchodný dom Prior. Neviem posúdiť, či to bolo vtedy skutočne nevyhnutné, a tak si to nedovolím komentovať. No viem si úplne živo predstaviť, ako niektorá nasledujúca generácia Martinčanov v časoch vrcholiacej hospodárskej konjuktúry a kultúrneho obrodenia zbúra architektonicky bezpohlavnú budovu Prioru a postaví tam vernú repliku starej radnice.
Nuž takí sme my: ťažko poučiteľní, až nepoučiteľní. Napriek tomu verím v potrebu a význam učiteľov.
Autor: Ján Migon
