ktorý sa po mnohoročnej odmlke opätovne našiel vo svojej dávnej vášni - spievaní.
Turčianska Šlágerbomba teda zmenila život svojim účinkujúcim. Ivan Hulej patrí medzi nich. Zaspieva aj na jej 64. kole – 16. a 17. novembra. O divácke hlasy sa bude uchádzať s novou piesňou Neroň už slzy z repertoáru Roba Kazíka.
Kedy ste v sebe objavili talent na spievanie?
- Mal som vari 15 rokov, keď som začal hrať na mandolíne a gitare. A pri tom hraní som si aj pospevoval a zdalo sa mi, že mi to ide celkom dobre.
Takže samouk. Alebo ste chodili do umeleckej školy?
- Bol som samouk. Už od mala ma priťahovali hudobné nástroje, ktoré som sa snažil „oživiť“ vo vlastných rukách. Ako chlapec som začal hrať na okaríne a fúkacej harmonike.
Aj v kapelách?
- Od roku 1965 som bol pätnásť rokov vedúci hudobnej skupiny Neotón, ktorá pôsobila pri osvetovej besede v našej obci. Keď sme chceli obstáť v silnej konkurencii okresných kapiel, museli sme neustále na sebe pracovať. Ja som bol nútený zdokonaliť sa v čítaní nôt, husľovom aj basovom kľúči, aby sme do svojho repertoáru mohli zaradiť najpopulárnejšie skladby tej doby.
Ktoré uprednostňujte?
- U mňa dominujú predovšetkým slovenské ľudové, ale rád mám aj tanečné piesne.
Okrem účinkovania v Turčianskej Šlágerbombe sa venujete aj zborovému spevu. V Žabokrekoch ste dokonca vedúcim spevokolu...
- Zborovému spevu som sa venoval už aj v roku 1986, vtedy som založil sedemčlenný spevokol, ktorý vystupoval na svadobných obradoch, pohrebných rozlúčkach a rôznych podujatiach v obci. Teraz vediem, za spolupráce s Jánom Poloncom, bývalým členom Neotónu, 28-členný spevokol zložený z našich dôchodcov. Spevokol napríklad vlani vystúpil aj na stretnutí Slovákov v Paríži a na Dňoch slovenskej kultúry v chorvátskej Rijeke.
Nie je to jediná vaša aktivita. Ak máme dobré informácie, predsedáte aj dennému centru seniorov v Žabokrekoch. Aj na to treba veľa energie. Kde ju beriete?
- Áno, ešte pracujem pre jednu českú firmu a od roku 2011 robím aj predsedu centra. Odkiaľ beriem energiu? Ani od ľudí, s ktorými sa stretávam a spolupracujem.
Je o vás známe, že ste skvelým organizátorom. Prezraďte nám svoje plány?
- V tomto roku seniori zakončia svoje aktivity spoločným relaxom v Turčianskych Tepliciach. Ale pričinením dôchodcov a programom spevokolu obohatíme akcie, ktoré sa uskutočnia v našej obci do konca roka. Začiatkom budúceho roku mi končí trojročné volebné obdobie predsedu denného centra seniorov. Možno nové voľby do samosprávy centra prinesú aj určité prekvapenia. Budú mať však rozhodujúci význam pre ďalšie trojročné obdobie v činnosti a aktivitách dôchodcov našej obce.
Máte pre svoje ambície pochopenie aj v rodine?
- Bez pochopenia mojich najbližších a zvlášť manželky, by sa tieto aktivity ťažko presadzovali. Manželka má vzťah k ľudovým piesňam. Bola členkou prvého spevokolu a je členkou aj súčasného. Jablko nespadlo ďaleko od stromu. Ja som hudobný talent, ako jediný zo súrodencov som ho zdedil po otcovi, môj syn Ivko tieto danosti zdedil po mne a jeho syn, tiež Ivko, zase po ňom. Hudbu miluje aj celá rodina mojej dcéry, hoci sa do tejto činnosti nezapájajú.
Ak to dobre rátame, spievate dvadsať rokov. Čo vám spev dáva?
- Nie je to až toľko rokov, lebo koncom minulého storočia bol činný ešte môj prvý spevokol. Držím sa zásad a hesla: Hudba je život a pieseň je liek.
A čo vám dáva účinkovanie v Turčianskej Šlágerbombe? Ako vnímate jej atmosféru z pohľadu súťažiaceho?
- Po prvýkrát to nebolo jednoduché. Musel som to pred mojou rodinou zatajiť, lebo po toľkej pauze môjho sólového vystupovania pred publikom mali obavy, že urobím hanbu. Plagáty však boli už vytlačené a odstúpiť sa nedalo. Spievať v takomto programe, je niečo úžasné. Obdivujem organizátorov, ako dokážu tak vzájomne stmeliť všetkých účinkujúcich. V tomto roku idem spievať už desiatykrát a počas mojich vystúpení som sa stretol s dlhoročnými, ale i novými priateľmi, ktorí svojim kolektívnym prístupom a vzájomnou úctou, mi dávajú impulz k práci na sebe.
64. KOLO TURČIANSKEJ ŠLÁGERBOMBY
Z predchádzajúceho kola postúpili interpreti troch piesní: Vrútočan Bohuslav Figura sa bude uchádzať o priazeň piesňou Slobodienka, speváci z Martina Ján Galgaňák a Edita Boháčová potešia Piesňou o slobode, obľúbenec publika Tomáš Letrik z Blatnice sa bude snažiť opäť zvíťaziť s pesničkou Pohľad z okna. Tri nové súťažné piesne zaspievajú: speváčka z Belej – Dulíc Ivana Lehotzká si vybrala vynikajúcu pieseň J´ taime mon amour, ktorú v slovenčine naspievala skupina Progres pod názvom Osud. Bude to jej premiéra. Danuša Lúdiková z Mošoviecpatrí medzi stáliceprogramu. O divácke hlasy sa uchádzať šlágrom Jany Kocianovej Ružová bránaod Ivana Horvátha a textára Borisa Droppu. Ivan Hulej zo Žabokriek zaspieva hit Roba Kazíka Neroň slzy. Pieseň mu vybrala jeho jediná vnučka Monika. Keďže skupina Retro bude v sobotu 16. novembra hrať na svadbe svojho člena Mikuláša Galisa, spevákov bude sprevádzať Skupina Alexandra Zacharidesa v zložení Rudolf Cipciar – bicie, Richard Zaťko – klávesy, Vladimír Janík – basgitara a Alexander Zacharideš – gitara. Vokály zaspievajú Anna Šestáková a Eva Stašová a program opäť odmoderuje Ján Šesták. Hlavným hosťom bude české spevácke duo Eva a Vašek.
Autor: Ján Šesták
