Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Kultúra? Stále je to tá Popoluška, ktorá sa odtláčaná hrbí v kúte

Na martinskej spoločenskej a kultúrnej scéne je nový projekt – Rok Martina 2014. O čo v ňom ide a čo nové má priniesť metropole Turca, hovoríme s jeho iniciátorom Igorom Válekom.

Igor VálekIgor Válek (Zdroj: Archív IV)

Vznik projektu Rok Martina 2014 motivuje blížiace sa 20. výročie platnosti Zákona o Martine ako kultúrnom centre Slovákov. V praktickom živote zákonu ale chýba reálne naplnenie. Má projekt ambíciu zmeniť to?

- Trochu doplním, vznik projektu súvisí so spomínaným výročím, no jeho najsilnejší motív tkvie omnoho hlbšie. Hoci, pravdaže, nie časovo, ale skôr takpovediac morálno-spoločensky a zároveň stále aktuálne. Veď za takmer 20 rokov od vstúpenia zákona do platnosti sa veľa zmenilo a v praktickom živote mu často chýba akékoľvek reálne naplnenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže, aká je podľa vás kultúra v Martine?

- Kultúra a jej pôsobnosť v spektre spoločenského života Martina je atomizovaná, a hoci má nesporne reprezentatívne výstupy s celonárodnou aj medzinárodnou odozvou – spomeniem Dotyky a spojenia, Bienále fantázie a Slovesnú jar - často nie je vo vzťahu k mestu a jeho kultúrnemu diapazónu dostatočne silná. Obrazne povedané, stále je to tá Popoluška, čo sa odtláčaná hrbí kdesi v kúte a čaká, či sa niekto zmiluje...

Vy ste iniciátorom tohto projektu. Ste osamelý bežec, alebo už máte spojencov?

- Áno, hoci pred časom ma s myšlienkou oživenia Rady národnej kultúry oslovil zástupca primátora Alexander Lilge a stretol som sa aj s primátorom. Ako Martinčan - hoci posledných zhruba 5 rokov „pendlujem“ medzi Mojšovou Lúčkou pri Žiline, kde som sa priženil, a Martinom - a tvorivý človek kultúry, organizátor i propagátor jej viacerých podôb, s úprimnou snahou pomôcť skúsenosťami aj vedomosťami. S tou osamelosťou som zatiaľ úfne rezervovaný, hoci vnútorne stotožnený a, žiaľ!, i realitou presviedčaný.

Skryť Vypnúť reklamu

A spojenci?

- Povedzme to nateraz tak, že v posledných dňoch mi veľmi pomohol záujem členov kultúrnej komisie na čele s jej predsedom Brunom Horeckým. Uvidíme, čo vyplynie z mestského zastupiteľstva. Mrzí ma, že medzi riadkami akoby zaznelo, že organizátori a tvorcovia kultúry v Martine sú už za zenitom a nemá kto plnohodnotne pokračovať. Chyba lávky! Je tu pomerne silná stredná generácia a rastú aj mladí. Nie je dobré súdiť podľa vlastných, zákonite ubúdajúcich síl – ani jeden neujdeme pred časom – ďalších, ktorí, navyše, ani nedostanú šancu vymyslené aj realizovať pre dobro celku. Hoci sa svojou prácou, dosiahnutými výsledkami a pôsobnosťou neúnavne (dokedy?!) hlásia... Aby bolo zrejmé, veľmi si vážim ľudí, ktorým sa podarilo dotiahnuť zákon o Martine do takpovediac dobového víťazného konca. Aj tých, čo úspešne pracovali v Rade národnej kultúry a rád by som nadviazal tvorivo práve na ich prácu. Veď, koniec-koncov, s viacerými z nich spolupracujem už roky.

Skryť Vypnúť reklamu

Pokúste sa stručne povedať, čo je obsahom projektu. Azda podobne, ako ste ho prezentovali práve pred poslancami MSz v Martine?

- Pokúsim sa, hoci je toho veľa, a zároveň nič podstatne nevynechať.Projekt rok Martina 2014je silnou spoločenskou, kultúrnou i marketingovou možnosťou ako využiť20. výročie Zákona NR SR č. 241/1994 z. Z. O Meste Martin ako Centre národnej kultúry Slovákov na propagovanie mesta. Prostredníctvom kultúrneho turizmu, ktorý bude postupne naberať na sile cieleným nárastom kultúrneho potenciálu a jeho konkrétnych prejavov.

Ktoré sú jeho hlavné piliere?

- Podstatou projektu je spojením miestnych kapacít kultúry – a postupne aj cestovného ruchu a regionálneho rozvoja – obyvateľom mesta a jeho slovenským a zahraničným návštevníkom ponúknuť historické bohatstvo i aktuálne produkty kultúrneho života i turizmu. Cieľom je upriamiť pozornosť na Martin a vytvoriť tak prostredie na interakciu rôznych sfér kultúrneho a spoločenského života. Aj s využitým potenciálu nazbieraného počas kandidatúry na Európske hlavné mesto kultúry 2013, revitalizovanej Rady národnej kultúry i nových životaschopných aktivít ukazujúcich sa v poslednom čase...

To sú ciele, takpovediac, operatívne. A čo môže z projektu vyplynúť perspektívne?

- Dlhodobým cieľom je zvýšenie kvality života a návštevnosti Martina práve prostredníctvom kultúry, voľnočasových aktivít a cestovného ruchu. Špecifickými cieľmi sú zaszvýšenie kultúrneho zázemia, povedomia a vyžitia. Pravdaže, aj skvalitňovanie predmetných služieb na základe opodstatneného zvýšeného zisku financií z rôznych zdrojov.

Znie to zaujímavo a čo očakávané dopady?

- Opäť zostručnene: posilnenie kultúrneho potenciálu, ktorý sa prejaví v podpore domáceho a príjazdového cestovného ruchu, čo zákonité posilní aj miestnu ekonomiku i lokálpatriotizmus. To všetko sa určite prejaví zvýšením záujmu o miestnu kultúru a históriu a skvalitní sa aj informovanosť o možnostiach zaujímavého a zmysluplného strávenia voľného času v Martine...

Projekt stavia aj na revitalizácii Rady národnej kultúry. Jej práca už roky stagnuje. Ako ju podľa vás možno oživiť? – Práve spustením Roka Martina 2014! Veď tu ide o spojené nádoby: rada a Rok, Rok a rada. Povedzte, možno si priať lepšiu príležitosť?! No a k oživeniu, pravdaže, určite prispeje aj jej zúženie, omladenie a zefektívnenie jej práce. Tu však musím upozorniť ešte na jedno riziko, ktoré som pocítil práve po vystúpení pred poslancami. Ide o to, že Rada je (zo zákona) poradný a reprezentatívny orgán, akási čerešnička na torte. Jej členovia sa môžu zísť 2-3 razy do roka, čo si nebude vyžadovať ani veľké financie, keď sa poukazuje práve na tento aspekt.

Čo by malo byť ich úlohou?

- Členovia dajú hlavy dokopy, pozrú sa odborným okom na predmetný stav mesta, poradia, pomôžu... Absolútna väčšina úloh potom ostane na ľuďoch každodennej práce v kultúre, ktorí budú svoje úlohy plniť s možnosťami bežných rozpočtov svojich organizácií. Ale s tým pozitívny rozdielom, že vďaka Roku Martina je možnosť aj financií získať viac. Aspoň na rozbeh definovaných aktivít a konkrétnych výstupov. Znie to možno príliš idealisticky, ale aspoň skúsiť to treba! Stačí sa pozrieť po Slovensku, čo všetko povznikalo z rôznych grantov a fondov. Navyše som presvedčený, že projekt a v ňom (zatiaľ) naznačený potenciál má veľkú silu. Využime ju!

V projekte sa dotýkate spolupráce martinských kultúrnych inštitúcií. Roky nefunguje, hoci isté náznaky tu boli, keď Martin kandidoval na titul Európske hlavné mesto kultúry. A bola tu aj ambícia radnice zostavovať pravidelne kalendár kultúrnych podujatí, ktorá sa ale veľmi neujala. Ako chcete preraziť nechuť organizátorov kultúrneho života v Martine k spolupráci?

- Aj v tejto časti to bude chcieť, nepoeticky povedané, veľmi pevné nervy, ešte tvrdšiu hlavu a azda najväčšiu mieru trpezlivosti. Hovoríte o nechuti, nuž vedel by som použiť aj iné výrazy... Každý vie, kde ho päta tlačí, nech si kamienok z topánky vyberie sám. Trpezlivé presviedčanie, ako aj osobný príklad jednotlivcov i skupín už neraz v podobných prípadoch dokázali priam zázraky. A ja v ne, napriek kadejakým skúsenostiam z posledných mesiacov, ešte stále verím! Aj preto som ešte minulý rok inicioval tvorivé stretnutia s názvom Dotyky, ktoré sa cyklicky konajú v Turčianskej galérii a – aj vďaka vašim novinám – sa stali úspešným fórom. Práve na sklonku roka prejdú do svojej ďalšej fázy (v ktorej budú pokračovať i na budúci rok, azda už ako súčasť Roka) a stanú sa akýmsi otvoreným „javiskom“ a okrúhlym stolom.

Ktorí ľudia by sa pri ňom mali stretať?

- Určiteby sa pri ňom mali stretať práve zástupcovia kultúrnych organizácií sídliacich a pracujúcich v Martine: Matice slovenskej, Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej knižnice, Slovenského komorného divadla, Turčianskej galérie, knižnice i kultúrneho strediska, umeleckých škôl, záujmových a občianskych združení, médií... Aby spoločnými silami, skúsenosťami a umom pohli kultúrny a spoločenský potenciál mesta smerom vpred. A otvorili aj širšiu diskusiu o hľadaní ciest a riešení.

Ak sa má projekt v budúcom roku preklápať do reality, treba urobiť viacero organizačných či podporných krokov. Máte ich premyslené?

- V mojom projekte sú mnohé z týchto krokov definované. Pozná ich vedenie mesta, teraz už aj poslanci mestského zastupiteľstva, členovia kultúrnej komisie a viacerí pracovníci z kultúrnych inštitúcií (maximálne ústretová je už napr. Matica prostredníctvom svojho tajomníka P. Cabadaja)... Za všetky spomeniem silný aktuálny moment a takpovediac zdvihnutý prst, že treba konať. Ministerstvo kultúry SR totiž už otvorilo svoj grantový systém na rok 2014 a programy, v ktorých by sme sa mohli uchádzať o finančnú podporu projektu, majú uzávierku už 6. decembra. Aj vám sa zdá pri prečítaní tohto dátumu, že „ktosi“ klope na dvere?!

V projekte sa spomína aj činnosť tajomníka, respektíve výkonného podpredsedu Rady národnej kultúry – ak vznikne. Čo by mal človek na tomto poste robiť?

- Podobnú otázku som dostal aj od poslancov „v kuloároch“ ešte pred vystúpením na martinskom mestskom zastupiteľstve a odpovedal som jednoznačne: tento človek bude hlavne v prvých troch mesiacoch svojho (prípadného) poverenia vyťažený na viac ako 100 percent! Posúďte sami. Osvedčené mechanizmy marketingu kultúry dokazujú, že je dôležité celý projekt riadiť cielene, dostatočne včas ho pripraviť vnútorne i ohlásiť do externého prostredia. Základným kameňom je teda koordinácia, mal by ju zabezpečovať vymenovanýtajomník/výkonný podpredseda RNK, a či ako sa bude volať jeho funkcia, ktorý bude postup koordinovať so sekretariátom primátora a úzko spolupracovať aj s ďalšími útvarmi mestského úradu, kultúrnou komisiou a Martinom jeho centrum kultúry.

Rozmeňme si to na drobnejšie...

- Konkrétne by mal tento človek vypracovať štúdiu i mediálnu stratégiu a na ich základe dostatočne dlho aj intenzívne vysvetľovať i medializovať projekt, jeho zmysel a ciele. Bude musieť vypracovať zásady lobbingu a prezentácie v celom spektre spoločnosti, na medzinárodných fórach, stretnutiach s partnerskými mestami a podobne. Tu pripomeniem, že neoddeliteľnou časťou bude i politický lobbing prostredníctvom našich poslancov v NR SR (mali by sa snažiť získať, dajme tomu, záštitu ministra kultúry, predsedu vlády a či prezidenta, čo určite nie je neriešiteľné) i poslancov ŽSK v krajskom parlamente.

O čo by sa mali snažiť?

- Mali by využiť jeden z paragrafov zákona o Martine, v ktorom sa to jednoducho predpokladá. S tým úzko súvisí aj získavanie finančných prostriedkov priamo z grantového systému ministerstva kultúry, kraja, európskych fondov. Paralelne sa pridáva spektrum príprav smerujúcich ku kreovaniu RNK (oslovenie osobností spoločenského, kultúrneho a politického života s ponukou na aktívne členstvo) a výhľadovo prvému zasadnutiu Rady národnej kultúry v októbri 2014...

Skúste Viete si predstaviť, čo všetko v oblasti kultúry by mohol projekt v budúcom roku Martinu ponúknuť, ak by sa ho podarilo obhájiť?

- Moju (naozaj dúfam, že nie osamotenú) predstavu napĺňa široké spektrum podujatí pod jednotným logom i sloganom. Námatkovo spomeniem kulturologickú konferenciu, výstavy, besedy, divadelné predstavenia,vydanie reprezentačnej publikácie a propagačných materiálov. Ale aj tradičné Dni mesta, Svätomartinské hody, tematické nedele v skanzene, matičné dni. To všetko a oveľa viac by mohlo byť praktickým naplnením Roka.

Zhrňme si to. Veríte, že projekt tak, ako ste ho predstavili, bude možné reálne naplniť? Čo preto bude treba urobiť?

- Skončím pozitívne, možno práve vyzbrojení takýmto pohľadom sa zreteľnejšie pohneme ďalej. Aj preto by som rád vyslovil svoje vyznanie Martinu.Hoci každé vyznanie skrýva určitý pátos a v prípade vyznania rodnému mestu sa jeho „hladina“ zákonite zvyšuje. Je to však prirodzené a navyše aj produktívne, veď pozitívne city, ktoré nosíme v srdci, sú často hybnou silou nášho pozitívneho myslenia i konania. Ako človeka odmalička „chovaného“ na kultúrnych hodnotách ma od osobného „odjakživa“ fascinoval Martin svojou výnimočnosťou v dejinách.

Máte na mysli génius loci tohto mesta?

- Génius loci mesta, to sú pre mňa úžasné príbehy „dýchajúce“ napríklad z múrov prvej budovy Matice, národného múzea, Tatrabanky, kasína či Hotela Slovan, spomedzi uličiek Národného cintorína, Memorandového námestia..., ale aj nenápadných domčekov s pamätnými tabuľami na Vajanského, Škultétyho, Ondrejova, Hronského, Kráľa... Drobné príbehy veľkých a veľké príbehy drobných „kamienkov“ vo farebnej mozaike veľkého dejinného pohybu, ktorý ma kontinuálnu odozvu v súčasných dianiach. Predurčujúcich aj tie budúce. Preto bez pátosu a zdanlivo „sucho“: Martin je mesto národnej kultúry Slovákov. Nielen podľa zákona. Svätý Martin v jeho erbe sa delí o svoj plášť s uzimeným žobrákom. Martin dokázal zaodieť i národ, keď mu bolo azda najzimšie, a som presvedčený, že dokáže i dnes zohriať duše kultúrnych ľudí. A tými sme – vo svojej prapodstate – všetci. Priznajme si to a podľa toho konajme. Aj počas Roka Martina 2014, v ktorého zrealizovanie verím.

VIZITKA

Igor Válek (1967, Martin), v r. 1991 redaktor Knižnice a informácie, v r. 1993 – 2011 Slovenské národné noviny (od r. 1997 zástupca šéfredaktora), kde redigoval i kultúrnu prílohu Orol tatranský. Vyštudoval publicistiku na FHV UMB v Banskej Bystrici a masmediálnu komunikáciu na UCM v Trnave, externe pokračuje v doktorandskom štúdiu na FDU Akadémii umení v Banskej Bystrici. Svoju tvorbu, zameranú na prinavracanie vlastenectva a poukazovanie na bohatstvo národného dedičstva, publikuje aj časopisecky (napr. v Romboide, SNN, Orlovi tatranskom, Slovenských pohľadoch, Slovensku, Slovenskej republike, Novom dni, Literárnom (dvoj)týždenníku, Dotykoch, Listoch i v Slovenskom rozhlase), ako aj počas besied doma i v zahraničí. Pôsobí v porotách literárnych súťaží, literárne dianie v Martine i Žiline oživuje tvorbou kultúrnych podujatí.

Doterajšia tvorba:

Zostavil spomienkové črty Tida J. Gašpara Starinské nezábudky (1993), napísal zbierky básní Na-miesto piesne (2000 – Cena prednostu Krajského úradu v Žilinského za debut roka) a Korene a úlomky (2007), syntetizujúce slovníky Malý lexikón literárnych dielsvetoví autori (2002), Lexikón kultúrnych pamiatok Slovenska (2004), Malý lexikón literárnych diel – slovenskí autori (2006), Literárny lexikón Žilinského samosprávneho kraja (2010 – 2. miesto v súťaži Najkniha Žilinského kraja, kategória kníh pre dospelých), prózu Haškovi v pätách /Koláž o hľadaní a nájdení Slovenska a spisovateľa (2003 – prémia primátora Mesta Žilina za literatúru), zostavil výbery z próz J. G. Tajovského Maco Mlieč a iné (obe 2004), J. Jesenského Slnečný kúpeľ (2005) a Jonáša Záborského Chruňo a Mandragora (2006), výber z lyriky Janka Kráľa Jarná pieseň (2006),monografiu Rok Ľudovíta Štúra 2005 – 2006 (2006, spolu s O. Pavúkovou), napísal Sprievodcu kultúrou Martina (2009), deťom sú určené prerozprávané Najkrajšie rozprávky Pavla Dobšinského o zlate (2004), dvojzväzkové Najkrajšie slovenské národné rozprávky (2012 – 2. miesto v súťaži Najkniha Turca), Nebojsa! a iné HORORozprávky Pavla Dobšinského v úprave Igora Váleka, Povesti o slovenských riekach, Najveselšie rozprávky Pavla Dobšinského (2013).

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  9. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  10. Bezbariérové vozidlo
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 898
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 872
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 14 657
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 605
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 686
  6. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 11 253
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 591
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 544
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 367
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 138
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Futbalová jeseň má zatiaľ otvorený koniec

Teoreticky je možné, že niekoľko futbalových zápasov prvej a druhej triedy by sa ešte tento rok mohlo odohrať. Či to situácia dovolí, je veľmi ťažké odhadovať.

Futbalové súťaže sú v našom regióne prerušené.

Tešia sa novej knižničke

Drevené knižné búdky sú obľúbené už aj v obciach.

Starosta Trebostova chce pri knižničke vybudovať čitáreň v parku.

List čitateľky: Pomôžte, už si nevieme dať rady

Žiaľ, po večeroch sa tu občas vo veľkom pije, schádzajú sa tu skupinky mladistvých a bezdomovcov, po ktorých ostáva každý deň neskutočné množstvo odpadkov.

Ilustračné foto.

Turčania takmer týždeň zápasili s povodňami

V Turčianskych Tepliciach sa liala voda z polí od Dolnej Štubne, na Dubovom museli pre zaliatu cestu meniť dopravné značenie, v Blažovciach živel ohrozoval príbytky, v Rakove ratovali gazdovstvá a v Košťanoch sa rieka Turiec vyliala na rozsiahle územia.

Aj v Blažovciach sa už chystali vrecia s pieskom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?