Kedy ste si uvedomili, že je dôležité vstúpiť do verejného života?
- Ja sa o veci verejné zaujímam stále, priebežne sledujem dianie na politickej scéne. Nie je totižto nič horšie pre spoločnosť ako nevšímavý a nerozhľadený volič. Taký naletí prázdnym sľubom a politici ho zvyčajne raz za 4 roky využijú vo svoj prospech. Potom ich už nezaujíma! Nevšímavosť a nezáujem voličov tvoria živnú pôdu korupcii a deformácii systému. Vo funkcii riaditeľa mestskej organizácie „Správa športových zariadení mesta Martin“ som na vlastnej koži pocítil, čo znamená moc v rukách bezcharakterných ľudí. Keďže sa mi podobné praktiky hnusia, chcem ísť príkladom v tom, že mandát poslanca je predovšetkým služba občanom a nie nástrojom osobného prospechu.
Venovať sa intenzívne politike znamená aj venovať jej čas, neobávate sa, že utrpí váš súkromný život?
- Keď si jasne stanovíte priority, utrpieť by nemal. Pre mňa rodina vždy zostane na prvom mieste, či sa to niekomu bude páčiť, alebo nie. Považujem sa za akčného človeka, mám dostatok energie a preto sa nebojím, že by som nezvládol spojiť obidve veci dohromady. Rodina ma podporuje a toleruje čas, ktorý venujem práci pre druhých. Nikdy som nemal problém pomáhať, prípadným zvolením za poslanca ŽSK na to len nadviažem. Ak by však mali voliči pocit, že zanedbávam svoje povinnosti voči nim, už sa viac o ich dôveru uchádzať nebudem.
Čo ste študovali? Aká je vaša profesijná genéza?
- V škole som nikdy nemal problém, bol som výborným žiakom a premiantom tried na základnej i strednej škole. Študoval som odbor mechanik nastavovač výrobných liniek. Následne som bol prijatý na stavebnú fakultu SVŠT. Ťažká finančná situácia v rodine (6 súrodencov a jediný priemerný príjem otca- robotníka) mi však neumožnila venovať sa štúdiu naplno, tak som vysokú školu dokončil až v čase, keď som stál pevne na vlastných nohách. Na fakulte manažmentu UK Bratislava som vyštudoval strategický manažment. Pracoval som na železnici, kde som si v náročnej profesii posunovač odrobil 1,5 roka vojenskej služby. Zvyšnú časť som odslúžil v trenčianskom vojenskom útvare. Potom som 2 roky pracoval v zahraničí, konkrétne v Taliansku. Po návrate domov najskôr 8 rokov ako správca zimného štadióna, neskôr 7 rokov ako riaditeľ vyššie spomenutej organizácie. Momentálne podnikám ako SZČO v oblasti stavebníctva a popritom nezištne pomáham dievčatám vo funkcii prezidenta športového klubu.
Kto z vašich blízkych zohral vo vašom živote najdôležitejšiu úlohu?
- Nedá sa povedať, že by to bola len jedna konkrétna osoba. Formovali ma rôzni ľudia, od každého som sa snažil zobrať si to najlepšie. Mal som šťastie na obetavých rodičov, inteligentných učiteľov i úspešných „šéfov“ v práci. Každý z nich mi niečo dal, riadil som sa však vlastnou intuíciou a sám určoval, čo si z nich zoberiem, čo je dobré a čo zlé.
Pátrali ste niekedy po vašom rodokmeni? Vyskytoval sa v ňom niekto, kto mal podobné ambície ako vy?
- Už dlhšie sa pohrávam s myšlienkou navštíviť faru v rodnej dedine. Tam sa vedú podrobné záznamy o našich predkoch, vytvorím si tak názor na to, kto som a kam kráčam. Čo viem, moji predkovia boli skôr pracovití a o politiku sa príliš nezaujímali. Môj tatino tvrdil, že politika je pánske huncútstvo. Keď sme boli malí, zo zásady vypínal televízor vždy, keď začali Televízne noviny. Vraj aj tak tam len klamú! J Ja som bol opačného názoru, chcel som vedieť, čo sa kde vo svete deje a formovať tak svoj svetonázor. To bol asi náš jediný rozbroj v rodine.
Máte deti? Ako sa dívajú na rodiča politika?
- Máme malú, 15 mesačnú Tamarku a je našim požehnaním. Spolu s ňou prišla k nám neskutočná radosť a šťastie. O toto šťastie sa delíme s celou našou rodinou v Martine, vo Zvolene i v Trnave. Je logické, že ma zatiaľ vníma len ako svojho tatina a jej objatie nenahradí nič na svete. Dúfam však, že keď raz vyrastie a pochopí moju angažovanosť v politike, bude na mňa hrdá a ja jej nedám dôvod, aby sa za mňa musela hanbiť.
Ak chcete svojím najbližším urobiť pekný deň, čo pre nich vymyslíte?
- My sme skromní, ku šťastiu nepotrebujeme drahé dary, ani luxusný život. Stačí, aby sme mali dostatok peňazí na bežné potreby a vedeli sa o seba postarať v každom čase. Radosť si robíme tým, že sme spolu a máme sa radi. Kreativita nám však nechýba a nenudíme sa. Spoločne strávený čas je nenahraditeľný, v rodine vládne láska a šťastie. Ak nám dá pánbožko zdravie, nič viac nepotrebujeme.
Ako študent ste patrili skôr k tým, ktorí viedli bujarý život alebo skôr k študijným myškám?
- Skôr som sa poctivo venoval štúdiu. Ako som už spomenul, v našej rodine sme museli dvakrát otočiť každú korunu, kým sme ju minuli. Preto som na bujarý život nemal možnosti a keď mám pravdu povedať, ani chuť. Radšej som športoval alebo chodil do prírody.
Aké krédo, aká filozofia vás čo najviac vystihuje?
- Nie som zástancom veľkých hesiel a klišé. Mojou životnou filozofiou je poctivá práca, vďaka ktorej som dosiahol všetko v živote. Nikdy som sa nevyviezol po cudzom chrbte a charakterizuje ma skôr pokora a slušnosť. Som introvert a dosť hĺbavý človek, ktorý rozpráva radšej menej, ale k veci.
Ak máte pol dňa voľno, čo s ním urobíte?
- Pol dňa voľno? To je čo?! J Ale teraz vážne... Ak sa pritrafí, samozrejme ho najradšej trávim v kruhu rodiny, prípadne si zašportujem s kamarátmi. Voľného času mám viac v zimnom období, kedy je prerušená stavebná sezóna. V tom čase dobieham zameškané resty, alebo sa snažím pomôcť mamine, ktorá žije sama v staršom dome. Veľa voľného času venujem tiež hokejovému klubu a s ním spojeným povinnostiam. No a v neposlednom rade sa snažím vzdelávať a sledovať dianie doma i vo svete.
Ako intenzívne sledujete média a ktorá informácia vás v poslednom čase najviac zaujala?
- Áno, bez toho sa nedá správne vyhodnotiť dianie u nás, ani vo svete. Každý deň sa dozvieme niečo nové, šokujúce. Mrzí ma však, že viac z toho je negatívneho ako pozitívneho. Pod tým šokujúcim však nemám na mysli témy z „kriminovín“. Vyhýbam sa bulváru, telenovelám i reality show. Informácie hľadám skôr v nezávislých portáloch na webe, nenechám sa ovplyvňovať mainstreamovými médiami. Poteším sa každej informácii, keď príroda zvíťazí nad chamtivosťou ľudí.
Ste človek, ktorý reaguje okamžite a spontánne alebo uprednostňujete nechať hlavu vychladnúť?
- Určite to druhé! Radšej trikrát zmeriam, kým jedenkrát odrežem. Pretože odhodený kameň a vypovedané slovo sa už vrátiť nedajú. A ľudia síce odpúšťajú, ale nezabúdajú...
Ktorý problém v kompetencii VUC pokladáte za najakútnejší?
- Korupciu, zadlžovanie a mrhanie verejnými zdrojmi. Keď tomuto zabránime, budeme mať dostatok finančných zdrojov na odstránenie jednotlivých problémov.
Čo si myslíte, že sa dá urobiť pre zlepšenie života ľudí v regióne?
- Ľudia sú radi, ak vidia poctivosť. Že ten, kto je za to platený, pracuje v ich prospech a nie v prospech seba a lobistických skupín. Preto sa budem snažiť, zapojiť do rozhodovania o osude ŽSK aj samotných voličov. Vyznávam spôsob priamej demokracie a budem plniť priania obyvateľov volebného obvodu, za ktorý kandidujem. Na mojej web stránke www.polistav.sk sa budú môcť vyjadriť ku každému hlasovaniu, či návrhu samosprávneho kraja. Ľudia vedia, čo potrebujú k spokojnému životu, ja chcem byť ich predĺženou rukou pri jeho presadzovaní.
Aké je podľa vás postavenie regiónov v súčasnosti? Zmenilo sa niečo za posledných dvadsať rokov?
- Áno zmenilo, žiaľbohu k horšiemu. Hodnoty vybudované našimi rodičmi sú nenávratne stratené, mnohokrát sa podvodmi dostali do súkromných rúk. Vytvorením ôsmich krajov sa nič prevratného nestalo, ľuďom žijúcim v nich sa nepomohlo. S odstupom času ich vnímam tak, že boli vytvorené len ako nové trafiky pre ľudí, blízkych vládnucim stranám. Keby záležalo na mne, vrátim sa k pôvodnému rozdeleniu na západo-, východo-, stredoslovenský kraj. Obvodné a okresné úrady nezanikli, štátna správa je prebujnená a finančne neudržateľná. Kompetencie sú tak roztrieštené, že už sa v nich bežný občan nevyzná. Čoskoro vstúpi do platnosti ďalšia reorganizácia pod názvom „ESO“. Overené spôsoby riadenia sú nahrádzané novými, chaotickými rozhodnutiami typu „hoókus- pokus“. Mali by sme si viacej ctiť tradície a sedliacky rozum našich predkov.
Kandidáti v prezidentských voľbách či vo voľbách do parlamentu vždy vyzdvihujú potrebu podporiť regióny, do akej miery sa to neskôr napĺňa?
- Stačí sa pozrieť na vysokú nezamestnanosť v regiónoch, rozpadávajúce sa školy, nemocnice, cesty...Záujemcovia o vstup do vysokej politiky pred voľbami vždy radi rozprávajú o tom, čo chcú pre ľudí urobiť. Vtedy nepoznajú žiadny problém, na všetko majú riešenia. Po voľbách už hľadajú dôvody, prečo sa to, či ono nedá. Na sľuby sa zabúda a riešenia neexistujú. Ak si nepomôžeme sami, žiadni spasitelia sa nenájdu.
Aké kroky by ste urobili vy na zlepšenie situácie v regióne – napríklad zamestnanosti? S akým rozhodnutím súčasného parlamentu VUC absolútne nesúhlasíte a naopak, za ktorým jednoznačne stojíte?
- Nechcem vyzerať ako chrobák Truhlík, ktorý má patent na rozum a všetko dokáže vyriešiť. Viem však, že keby naši drobní podnikatelia dostali takú podporu, akú dostávajú zahraniční investori, dokázali by sme aj my znížiť nezamestnanosť a navyše by zisky zostávali na Slovensku. Či už odvodom vyšších daní, alebo vyššou spotrebou by sme podporili domáci trh a ten by mal sekundárny dopad na HDP krajiny. Po prípadnom zvolení za poslanca ŽSK sa dostanem k podrobnejším materiálom, na základe ktorých potom lepšie posúdim výhodnosť, či nevýhodnosť jednotlivých rozhodnutí. Určite sa mi nepáči predaj zdravotníckych zariadení, ani extrémne zadlženie kraja prostredníctvom úverov. Aj v politike má platiť, že zjesť treba len toľko, koľko sme navarili. Požičiavať si a prejedať budúcnosť našich detí vedie k strate suverenity a nášmu zotročovaniu.
Vzťah k regiónu je určite silnou motiváciou pre politika - byť úspešný práve tu. Aký je váš vzťah k tomuto kraju?
- Narodil som sa síce v Trnave, ale už 23 rokov žijem v Martine a pracujem v jeho prospech. Rovinu som vymenil za krásne hory a prírodu. Už sa tu cítim byť doma a mienime tu s rodinou zostať. Moja životná partnerka je vrcholová športovkyňa, účastníčka posledných ZOH. Nechce ani počuť o tom, že by sme Turiec vymenili za iný región. Napriek tomu, že sama pochádza zo Zvolena, aj ona si tento kraj zamilovala. Takže vzťah je kladný a vrúcny, netreba viac slov...
Máte svoje obľúbené miesta na relax či šport?
- Nám sa najviac páčia turistické hrebeňovky Malej a Veľkej Fatry. Krásny je prirodzene aj skanzen v Jahodníckych hájoch. Náš región má mnoho pekných kultúrnych pamiatok, my však žijeme športom a preto oceňujeme podmienky na pohyb v prírode. Lyžiarske strediská, cyklotrasy, či turistické chodníky musia uspokojiť každého.
Ak by ste mali dôležitú návštevu zo zahraničia, kam by ste ju zobrali, koho by ste jej predstavili?
- Tie miesta sú nám všetkým dobre známe, nielen v rámci Žilinského kraja. Za pochvalu stoja krásne hrady a zámky(Bojnický, Spišský, Oravský, Smolenický, Krásnohorský atď.) O prírode nemusíme vôbec polemizovať, tá slovenská je očarujúca. Jaskyne rôzneho druhu si tiež zaslúžia pozornosť. No a určite by som sa pochválil aj nejakým súčasným dielom, vybudovaným človekom, napr. vodným dielom Gabčíkovo alebo dreveným Betlehemom v Rajeckej Lesnej...
S ktorým rodákom z akejkoľvek éry (času, histórie) by ste sa radi stretli?
- Ťažká otázka, na Národnom cintoríne leží veľa významných dejateľov našej histórie, takže je problém vybrať niekoho konkrétneho. Napríklad by ma zaujímal názor štúrovcov, alebo zakladateľov Matice slovenskej na to, či si takto predstavovali našu zvrchovanosť a samostatnosť, čo by urobili inak, ako by potrestali rozkradnutie národného pokladu a ako by prebudili spiaci národ.
Ak by bolo vo vašich silách niečo významné v regióne zmeniť - zbúrať nejakú stavbu, vytvoriť niečo úplne nové, a podobne...čo by to bolo?
- Ja nie som zástancom búrania a ničenia toho, čo vytvorili iní. Za každou stavbou sa skrýva veľa námahy a potu. Cez myšlienku architekta, prepracovanosť projektu, či remeselnú zručnosť stavbárov. Ak sa dá dielo vylepšiť, potom áno. Ale zničiť prácu iných, to je hlúpe. A platí to všeobecne, nielen o stavbách. Ľudia vo všeobecnosti radi kritizujú aktivity druhých len preto, aby ich ponížili, či zlikvidovali, aby sami seba vykreslili v krajšom svetle. Pritom mnohí z nás sami nič nedokázali, ani nevybudovali. Je mi ľúto každej jednej stavby a stromu, ktoré padnú za obeť v mene „pokroku“.
Je niečo, čo vás v poslednom čase poriadne rozčúlilo či roztrpčilo? (Z oblasti verejného života)
- To veru áno! Neviem sa zmieriť s nekončiacou korupciou a rozkrádaním vo verejnej sfére. Každý deň nové kauzy, nové zlodejiny. Akoby si aktéri povedali, že čím skôr sa prevalí nové svinstvo, tým skôr sa zabudne na to predchádzajúce. Ľudia už rezignovali, nestíhajú ich ani len sledovať, nieto žiadať potrestanie vinníkov. A to je zlé, takto sa rútime do pekla...
Máte nejaké krédo, vzor, či obľúbenú knižnú postavu alebo reálneho človeka podľa ktorých sa riadite či inšpirujete?
- Riadim sa svojím rozumom, nezabúdajúc na slušnú výchovu, ktorú mi vštepili rodičia. V knihách nájdeme veľa múdrych citátov, ktorými sa môžeme inšpirovať. Ja však sledujem to, čo ľudia činia a nie to, čo povedia. Každého prezradia jeho skutky a ja sa snažím žiť tak, aby som sa mohol kedykoľvek a komukoľvek pozrieť priamo do očí.
