MARTIN. Fotoklub Karola Plicku si v tomto roku pripomína šesť desaťročí svojej činnosti. Zosobňuje systematickú prácu na poli amatérskej fotografie, prácu s mládežou, účasť na nespočítateľnom množstve domácich súťaží a fotosalónov, ale aj aktívnu organizáciu fotografického života v regióne, publikačná činnosť a spolupráca pri viacerých fotografických knihách o regióne. Pripomenúť treba jeho účasť i viacnásobné víťazstvá Petzvalovho mapového okruhu a Českodudějovického mapového okruhu. Fotoklub počas svojej existencie združoval vyspelých fotoamatérov a v jeho radoch sa vystriedalo viac 200 autorov mnohých zvučných mien, dnes v ňom pracuje viac ako 40 autorov troch vekových generácií.
Bez nich sa neozaobíde žiadne väčšie podujatie
„Každoročné klubové výstavy, aj tá najnovšia, sa stali neodmysliteľnou súčasťou výtvarného života v Martine,“ informuje predseda fotoklubu Juraj Antal a dodáva, že členovia klubu sa vo svojej tvorbe orientujú na kvalitnú fotografiu s prevahou krajinárskej fotografie, ale aj ostatných žánrov, čo ich predurčuje na reprezentáciu mesta a regiónu. „Bez ich fotografií sa prakticky nezaobíde žiadne väčšie podujatie, výročie alebo oslava v Martine,“ doplnil.
Foto-kino krúžok – to boli začiatky
Poďme prebehnúť najdôležitejšie medzníky činnosti fotoklubu. Začnime prelomom rokov 1952-53. Vtedy sa z Martinského klubu Slovenských turistov vytvoril malý kolektív, ktorý si dal za cieľ okrem chodenia po horách aj vyššou formou dokumentovať krásy Slovenska. Pôvodným zámerom tejto skupiny ľudí bolo združovať záujemcov o fotografiu a amatérsky film a zároveň ich viesť k individuálnej fotografickej a filmovej tvorbe. "Foto-kino krúžok", ako sa vtedy fotoklub nazýval, začal svoju činnosť pod hlavičkou Závodného klubu Kriváň v priestoroch terajšieho Evanjelickeho zborového domu.
Postupne získal svoje vlastné priestory a po dostavbe Domu kultúry ROH ZŤS sa presťahoval stále pod záštitou najväčšej fabriky v meste, vtedy Turčianskych strojární, do nových priestorov. Vtedy sa pôvodný Foto-kino krúžok premenoval na Fotoklub DK ROH ZŤS. Väčší rozmach fotoklubu sa dá zaznamenať predovšetkým začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa do Martina na dlhé obdobie presťahovalo celoslovenské a celoštátne AMFO, a to vďaka iniciatíve pánov Dušana Mincu, vtedajšieho riaditeľa DK, a osobnosti slovenskej amatérskej fotografie Ladislava Noela z Osvetového ústavu v Bratislave.
Na dlhé roky fotografická i filmová elita
„V tom čase sa AMFO rozšírilo aj o Diafoto a po prvýkrát v amatérskych podmienkach v Československu sa uskutočnilo premietanie na tri projekčné plochy,“ listuje v pomyselnej kronike klubu J. Antal. „Martinskí fotografi na čele so svojim predsedom Rudom Židekom sa tak stali priekopníkmi audiovizuálnej tvorby v tom čase v celoštátnom meradle a na dlhé obdobie sa stali suverénmi v tejto oblasti tvorby,“ prízvukuje.
Nový na vtedajšiu dobu pokrokový prístup prilákal do fotoklubu nové tváre - Ján Láclavík, Frico Gallo, Jozef Hudáč, Anton Balga, Ivan Šuchtár, Samo Uhrín, Gusto Konečný a niekoľko ďalších, ktorí priniesli svojský nový pohľad na spracovanie fotografických motívov.
S pásmami prešli polovicu Československa
Sedemdesiate a osemdesiate roky sú charakteristické pre činnosť fotoklubu hlavne organizačnou prácou pri organizovaní už spomínaných celoštátnych výstav a tvorbou audiovizuálnych programov, hlavne emotívneho, poetického charakteru. Medzi tie najpopulárnejšie patrili aj legendárne pásma: Načo tu žijeme a Domovina moja, s ktorými fotoklub prešiel hádam polovicu Československa.
V roku 1990 však bola prerušená spolupráca ZŤS s fotoklubom a fotoklub vďaka komerčným aktivitám prišiel o priestory v dome odborov. Vtedy sa zároveň skončila ďalšia vývojová etapa existencie fotoklubu, a nebyť entuziazmu jeho členov, mohla byť zároveň aj posledná. Nové pohľady na amatérsku tvorbu ich ale neodradili. Hľadali náhradné riešenia, a tak sa pomerne zdecimovaný fotoklub počas viac ako dvoch rokov stretáva v rôznych reštauračných zariadeniach, kde pri pohári dobrého červeného vína organizujú jeho členovia účasť na súťažiach a výstavách.
„Aj napriek vážnym organizačným problémom toto krízové obdobie prinieslo niekoľko pozoruhodných umiestnení a dve menšie výstavy,“ spomína J. Antal.
Od červeného vínka do Hronského domu
Snaha získať stabilné priestory vyústilo do spolupráce s Kultúrnym centrom v Martine a v súčasnosti aj na základe spolupráce v Maticou slovenskou sídli v dome Jozefa Cígera Hronského.
Tradičnými a verejnosťou obľúbenými klubovými výstavami fotoklub prezentuje každoročne svoju tvorbu pred kritickým pohľadom svojho "vypestovaného", stabilného a stále sa rozširujúceho publika. Tradícia fotografických výstav a úroveň prác členov fotoklubu umožnili, napríklad, pedagógom stredných škôl v regióne zaradiť do programu estetickej výchovy návštevy našich výstav a takto rozvíjať vzťah, k fotografii, regiónu Turca a Slovensku.
V roku 1997 vďaka pochopeniu pána Ivana Plicku, syna legendárneho fotografa a etnografa, prijal klub oficiálny názov Fotoklub Karola Plicku Martin. Od roku 1998 je registrovaný ako občianske združenie.
Autor: Juraj Antal
