Približne po prvej tretine základnej časti je síce MHC Mountfield na poslednom mieste extraligovej tabuľky, no na šieste Piešťany, ktoré majú navyše o zápas menej, stráca len štyri body. Ste s takýmto sumárom zatiaľ spokojný?
- Pri pohľade na naše posledné miesto určite nemôžeme byť spokojní. Stačí však relatívne málo a môžeme byť úplne inde. Najčerstvejším príkladom je Zvolen, ktorý vyhral dva ťažké zápasy a už všetci hovoria, že je späť. Stále sme v hre o dobré umiestnenie a ani zďaleka nik nad nami nemôže lámať palicu.
V doterajšom priebehu sezóny sa mužstvo muselo vyrovnávať s množstvom zranení. Beriete to vzhľadom na doterajšie umiestnenie ako poľahčujúcu okolnosť?
- Zranenia jednoducho patria k športu a nerád by som sa vyhováral. Pravdou však je, že zdravotný stav hráčov patrí k faktorom, ktoré dokážu zásadne ovplyvniť výkonnosť tímov. My sme v kompletnom zložení nastúpili len v dvoch stretnutiach a podarilo sa nám v nich bodovať.
S prípravou na nový ročník sa v Martine začalo na poslednú chvíľu. Preto ste väčšinu prípravných duelov odohrali proti papierovo slabším protivníkom. Zanechalo to na hráčoch nejaké stopy?
- Extraligové zápasy boli kvalitatívne o niečo inom a naozaj nám chvíľu trvalo, kým sme si zvykli na tesnejšie bránenie či vyššie tempo. Napríklad Peter Galamboš sa v príprave bez problémov presadzoval, no v prvých súťažných stretnutiach až tak nevynikal. Postupne ale začal očakávania, ktoré do neho vkladáme nielen my ,ale i fanúšikovia, stále viac napĺňať.
Ktoré momenty z prvých 20 kôl vám v pozitívnom slova zmysle najviac utkveli v pamäti?
- Dvakrát sme porazili majstra či trikrát kvalitnú Skalicu. Niekoľko súbojov sa nám napriek nepriaznivému vývoju podarilo otočiť. Chalani viackrát priamo na ľade potvrdili charakter a všetkým ukázali, že nehrajú v extralige druhé husle a treba s nimi seriózne počítať.
Teraz sa pozrime na druhú stranu mince. Na čom treba ešte popracovať?
- Okrem zlepšenia dôrazu v koncovke i na vyrovnanosti výkonov. Vo Zvolene sa nám podarilo otočiť ťažký zápas a mužstvo ho dohrávalo v obrovskom laufe. O dva dni doma proti Popradu sa nám už nepodarilo začať tam, kde sme pod Pustým hradom skončili. Podtatranci síce predviedli najmä v defenzíve kompaktný výkon, no aj tak toto meranie síl nemuselo skončiť našou prehrou 0:3.
Martin zatiaľ inkasoval 57 gólov. Málo alebo veľa?
- Určite ich mohlo byť menej. V obrannom pásme dokážeme byť dostatočne dôrazní, ale často svoju pozornosť upierame nesprávnym smerom. Dvaja, niekedy i traja hráči sa dokážu bezdôvodne zadívať na súpera s pukom. Potom neskoro reagujú na vzniknutú situáciu a ich pôsobenie na ľade je skôr chaotické ako organizované. Práve po takýchto zaváhaniach sme viackrát zbytočne inkasovali.
Menej gólov ako Mountfield strelila len reprezentačná dvadsiatka. Prečo?
- Dôvodov je viac. Nemáme čistokrvného strelca a viacerí chalani ešte v koncovke nereagujú tak, ako majú, čo je z najväčšej časti vecou zdravého sebavedomia. V prvom rade sa však veľmi málo nútime do streľby. Počas reprezentačnej prestávky tak boli tréningy zamerané predovšetkým na podporu priamočiarosti, väčšej agresivity a dravosti pri zakončení.
Fanúšikovia ešte stále úplne nestrávili domácu prehru s dvadsiatkou. Ako sa s odstupom času dívate na toto stretnutie?
- Väčšina ľudí vníma výber E. Bokroša ako slabého súpera. Princíp fungovania dvadsiatky je podobný tomu, podľa ktorého kedysi pracovali v Duklách. Vtedy vojenské celky nikto ani náhodou nepodceňoval a takisto ich tvorili mladí hokejisti. Hráči potom majú v hlavách, že prehrať s dvadsiatkou je poriadna hanba a keď sa im proti mladíkom nedarí, psychika sa rýchlo nalomí. Na ľade zrazu robia všetko naopak, panikária a možno ani seba samých nespoznávajú.
Dvadsaťštyri hodín po prehre s dvadsiatkou vaši zverenci dokázali vyhrať zápas proti Skalici, v ktorom po pár minútach prehrávali 0:2. Nedalo sa podobne zabrať aj o deň skôr?
- Priebeh stretnutia proti Záhorákom potvrdili moje slová z predchádzajúcej odpovede. Prehru so Skalicou by totiž nikto nebral ako vyloženú hanbu. Chalani tak necítili zbytočný tlak, v podstate nemali čo stratiť a na ich výkon to malo pozitívny vplyv. V tom bol celý problém.
Stráviť akúkoľvek prehru nebýva ani pre skúsené celky jednoduché. Je ťažké naladiť súčasný martinský tím po nepriaznivom výsledku späť na pozitívnu vlnu?
- Spolu s kolegom Braňom Stolárikom sa snažíme rozoberať i veci, ktoré s hokejom zdanlivo nesúvisia. Aj dobre odkomunikovaný a zvládnutý detail môže pomôcť k pozitívnej zmene. Chalani sa už začínajú na veci dívať zo správneho uhla a rozmýšľať nad nimi v širších súvislostiach. To pomáha aj pri strávení prehry. Určite nestačí po zbabranom zápase v kabíne len na všetkých nakričať a potom tresnúť dvermi.
V kádri máte niekoľko hráčov, ktorí dostali novú extraligovú šancu. Dokázali sa jej chytiť?
- Majú to ťažké, no pri troške trpezlivosti sa dostaví i výsledok. Na Slovenku chce každý vidieť výsledky takmer na počkanie. Hráč má na dokázanie svojich schopností krátky čas a pod hrozbou zrušenia kontraktu sa napreduje ťažko. Tlak musia extraligový hokejisti zvládať, ale u nás si ho niekedy vytárame bezdôvodne.
Pred sezónou ste spomínali, že podstatné bude ísť krok za krokom a po správnej ceste. Darí sa napĺňať spomínaný cieľ?
- Smerovanie je dobré. Ešte musíme zlepšiť myslenie mužstva, ktoré sa dotýka hry dopredu. Ak sa nám to podarí, získame v každej ďalšej šestine o pár bodov viac a budeme stále v hre o play off.
