Ešte pred tým, ako turčianske lúky pokryl prvý sneh, zakvitlo na nich neuveriteľných 41 druhov rastlín. Na také čosi si nespomínajú ani najväčší pamätníci.
BLATNICA. Počas októbra aj podstatnej časti novembra vládli na takýto pokročilý dátum extrémne vysoké teploty. Takmer jarné počasie úspešne poplietlo aj živú prírodu a na turčianskych lúkach zakvitlo najmenej 41 druhov rastlín. Pritom v normálnej jeseni by ste ich našli päť, pri troche úsilia možno osem.
November alebo marec
„Kolegyňa Danka Bernátová si záznamy vedie viac ako tridsaťpäť rokov, ja viac ako dvadsaťpäť, no ešte nikdy sme nezachytili také rozšírené a početné jesenné kvitnutie vyšších rastlín ako teraz. Začalo už v októbri a ešte pár dní pred Katarínou to na turčianskych lúkach vyzeralo ako na jar. Až pokles teploty a sneh na začiatku minulého týždňa tento exces prerušil,“ hovorí Ján Topercer, vedecký pracovník Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici.
K príjemným teplotám bez dlhotrvajúcejších mrazov sa pridala i dostatočná vlhkosť. Dĺžka dňa takisto pripomínala jarné dni a mnohé rastliny to po letných a jesenných suchách zobrali ako „druhú jar“ bez toho, aby im nejako zvlášť chýbala zima.
„Také druhy ako pakost lúčny, chrastavec Kitaibelov, hlaváč žltkastý i lesklý či zvonček repkovitý som v novembri na lúke ešte kvitnúť nevidel. Tieto v lete kvitnúce druhy sa štýlom piate cez deviate miešali s otužilcami ako sedmokráska a s jarnými druhmi ako prvosienka bezbyľová, púpava alebo iskerník zlatožltý, ktorý už dokonca priniesol i plody,“ krúti hlavou vedec.
Zakvitnutý Turiec
Spomínaný úkaz nebol len záležitosťou nejakej malej južne orientovanej lúčky, na ktorú svieti slnko počas väčšiny dňa. Nápadne kvitnúce rastliny ste mohli nájsť v každom kúte Turca.
„Zaznamenali sme ich popri Váhu medzi Krpeľanmi a Sučanmi, v okolí Martina, Ivančinej či Blatnice, skrátka v celom regióne,“ rekapituluje Ján Topercer, ktorý si myslí, že pod tento úkaz sa mohli podpísať klimatické zmeny. Tie sa prejavujú aj pribúdajúcimi poveternostnými extrémami. Dlhé roky fungujúce pranostiky prestávajú platiť a výkyvy počasia sú stále ťažšie predvídateľné, a to nielen pre ľudí.
„Rastliny potom môžu reagovať zakvitnutím počas neskorej jesene. Vtáky neskôr odlietajú, skôr sa vracajú na hniezdiská a spievajú. V novembri ešte vidíme lietať včely, osy, nočné motýle či vážky. Tvár prírody sa nám tak pred očami mení a už to nie je len kozmetická zmeny, ale skôr zdĺhavá a neplánovaná operácia plastickej chirurgie,“ upozorňuje pracovník blatnickej botanickej záhrady a dodáva.
„Zdá sa, že Dobšinského rozprávka o dvanástich mesiačikoch sa pomaličky - potichučky stáva realitou a novodobá Maruška už na rozkvitnutie fialiek uprostred zimy zásah Veľkého Sečňa či Brezňa potrebovať nebude.“
Zoznam kvitnúcich druhov
astra kopijovitolistá, astra novobelgická, balota čierna, boľševník borščový, ďatelina lúčna, hlaváč lesklý, hlaváč žltkastý, hluchavka škvrnitá, chrastavec Kitaibelov, chren dedinský, iskerník chlpatý, iskerník prudký, iskerník zlatožltý, jastrabník lesný, kapsička pastierska, kapusta repková, kozobrada východná, ľuľok žltý, mliečnik obyčajný, mliečnik chvojkový, pakost lúčny, pakost hnedočervený, parumanček nevoňavý, prvosienka bezbyľová, púpava lekárska, púpavec srstnatý (aj jeho dunajský poddruh), rasca lúčna, rebríček obyčajný, reďkev siata, sedmokráska obyčajná, starček Jakubov, svíb krvavý, škarda dvojročná, veronika potočná, vika vtáčia, vratič obyčajný, zemedym lekársky, zvonček repkovitý
