Okradnúť mamičku s dieťaťom si vyžaduje poriadne silný žalúdok. Podľa toho, čo sa u nás deje, majú zlodeji veľmi dobrých gastroenterológov.
V súčasnej modernej demokracii sa asi najlepšie darí našim voleným zástupcom. Tí svoj džob, športovou terminológiou povedané, zvládajú po taktickej stránke veľmi dobre. Keďže u nás poriadne nefunguje takmer nič, majú stále čo naprávať. Môžu prekonávať nové výzvy, bojovať s nezamestnanosťou, či stierať regionálne rozdiely. Takže o štedro platenú prácu majú na dlhé roky dopredu postarané. Na druhom póle spoločnosti sa nachádzame my menej šťastní, čo chodíme pravidelne do práce. V zmluve síce máme jasne zadefinovanú dĺžku pracovnej doby, no často robíme dlhšie, pretože pár čarovných slovíčok, keď sa ti nepáči, tak choď, dnes zaberie takmer na každého.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Niekde medzi spomínanými skupinami, ale oveľa bližšie k tej prvej, sa nachádzajú zlodeji, myslím takí, ktorých si pamätáme napríklad z televízneho seriálu Hříšní lidé města pražského. Zdá sa mi však, že po vzore politikov i oni stále viac strácajú zábrany. Naposledy ma zarazilo, ako okrádajú mamičky s deťmi. Jednu z materských škôlok v našom meste si dlhoprstí vytypovali ako vhodné pracovisko. Čakali, kým budú maminy svoje ratolesti odnášať do škôlky a medzitým im vykrádali autá. Ďalší zas úradujú v obchodoch. Kamarátka sa len na chvíľu otočila chrbtom ku kočíku, aby z regála vybrala šampón a zo zazipsovanej kabelky zavesenej na rúčke jej zmizla peňaženka. Tesne predtým si z bankomatu vybrala 100 eur na darčeky. Viac ako polovica mesačného materského príspevku sa nenávratne stratila, a tak sa so slzami v očiach, prázdnymi rukami a otázkou - čo teraz idem robiť, vrátila domov.
Ešte o niečo horšie dopadla jedna Bratislavčanka. Neznámy muž najskôr pristúpil k mladej mamičke so slovami „Navaľ kočík!“. Keďže nereagovala, päsťou ju udrel do tváre a z ramena jej strhol koženú tašku a z ruky náramkové hodinky. Aspoň, že z kočíka, ktorý samozrejme tiež ukradol, vybral dieťa a položil ho do trávy.
Je jasné, že ak si niekto vyberie zlodejčinu ako džob, musí mať silný žalúdok. V súčasnosti však už zažívacie orgány lupičov dokážu spracovať také veci, pri trávení ktorých by slušnému človeku nepomohol ani zástup špecialistov z odboru gastroenterológie. Možno i preto ma pri písaní týchto riadkov párkrát natiahlo.