edia, za čo nakúpia lopaty či metly, alebo čo dajú robiť ľuďom v zime.
MARTIN. Základnú sociálnu dávku vo výške 61,60 eura bude štát od budúceho roku vyplácať tým plnoletým sociálne odkázaným osobám len vtedy, ak mesačne odpracujú 32 hodín verejnoprospešných prác.
„Konečne už nebudú peniaze dostávať len tak,“ nechal sa počuť Laco, muž vo vyššom strednom veku, ktorý nechce byť menovaný, na zastávke MHD v Martine. „Mne také peniaze nikto nedá zadarmo a ešte z nich odvediem štátu na daniach, aby ich mohol niekomu darovať?,“ kládol si otázku a pridal názor, že roboty je dosť. Ulice nie sú vždy čisté, v parkoch je lístia až-až, sídliská sú plné odpadkov a nie všetko musia robiť stroje na zmluvu. A ide zima. Prečo by nemohli odpratávať sneh zo zastávok. Veľa zmôže aj lopata či metla.
„Nech robia, veď mnohí naťahujú ruky už roky a spoločnosť im dáva peniaze len tak – zadarmo. A dôchodok budú mať taký ako ja, ktorý som celý život robil,“ vyjadril sa rázne.
V dnešnej situácii ani iné riešenie nie je
Istými sympatiami k takto postavenému vyplácaniu dávok sa netaja ani v obciach. Jozef Petráš, starosta zo Sučian hovorí, že v situácii, v akej sa nachádza naša spoločnosť, ani iné riešenie nie je.
„V zásade je to dobrá myšlienka, no zamestnať toľkých ľudí bude ťažšie. U nás sa to týka asi polstovky poberateľov,“ hovorí a pokračuje, že isté skúsenosti už obec má s „vépepečkármi“.
„Náradie nám preto nechýba, no asi budeme musieť navýšiť 4 – 5 ľudí na dozor, lebo s pracovnou disciplínou to bude horšie. V tejto skupine ľudí je alkohol na dennom poriadku, rovnako ako neskorý nástup do práce či porušovanie bezpečnosti,“ vymenúva Petráš. No jedným dychom dodáva, že roboty je v Sučanoch dosť. „Môžu čistiť potok, chodníky, v lete kosiť zeleň v obci či na cintoríne, v zime zase zametať sneh...“
Nemáme štáby ľudí, aby to organizovali
Starosta Dubového Ľubomír Lettrich je skeptickejší. „Teraz v zime ťažko zamestnám desiatich-pätnástich ľudí. Ak nenapadá sneh, tak čo? Budú sedieť na úrade? Od jari do jesene je aj u nás roboty dosť, ale je tu problém s tým, kto sa o nich bude starať. Kto im rozdelí robotu, skontroluje ich, dozrie, či vôbec robia? My, na obciach, nemáme štáb ľudí, ktorí by to mali čas zorganizovať. Takmer všetko je na starostovi. Štát, čo nezariadi, hodí na obec,“ netají svoje rozhorčenie a pridáva aj obavu, že si netrúfa teraz odhadnúť, čo sa stane, ak obec pre ľudí robotu jednoducho nenájde. „Toto nám nikto nevysvetlil,“ dodáva Lettrich.
V Krpeľanoch už predbehli dobu
V Krpeľanoch sa poberatelia dávok nenudia už ani teraz. „Ako som nastúpil do úradu, hneď sme začali zamestnávať desiatich až dvanástich ľudí. Robia trikrát do týždňa po päť hodín,“ hovorí starosta obce Jaroslav Kráľ a dodáva, že je to dokonca viac, ako teraz vyžaduje zákon.
„Nemám problém pre nich nájsť robotu a za ten čas sme sa spoznali, našli cestu k sebe, viem, čo od týchto ľudí môžem čakať a čo oni odo mňa. Nepremaľovávame ploty päťkrát, robíme zmysluplnú prácu,“ pokračuje starosta a doplní, že dnes napríklad (utorok minulý týždeň – pozn. red.) pripravovali 24 ton piesku, aby bolo čo posýpať na komunikácie v zime.
„Robia, čo treba. Strechy sme natreli, opravili plot v areáli materskej školy, čistia chodníky, v zime budú posypávať prístup na autobusovú zastávku či príchodové komunikácie k vlaku, máme okolo 8 hektárov zelene, cintorín – to všetko treba kosiť,“ argumentuje starosta a hovorí, že odrábanie si dávok vníma ako pozitívnu vec. Čo ho ale zaráža, je plán vlády, že zapojenie ľudí do práce vraj majú riadiť koordinátori, ktorí sú už vyškolení.
„Ja si myslím, že to dokážu aj starostovia. Veď kto lepšie pozná svojich ľudí, ako práve oni?“ pridáva názor a dopĺňa, že podľa neho by štát mal vyčleniť obciam nejaké peniaze na náradie, lebo sa ukazuje, že práve toto je kľúčový moment pre lepšiu ochotu obcí zapojiť sa do zamestnávania poberateľov dávok.
Mesto nebude mať prácu pre dvetisíc ľudí
V Martine dnes odhadujú, že poberateľov dávok môže byť v meste okolo dvetisíc. Práceschopných bude asi o niečo menej.
Pre takýto vysoký počet poberateľov mesto prácu asi nebude mať,“ informuje hovorca Jozef Petráš a dopĺňa, že teraz pre Martin na verejnoprospešných prácach robí okolo 150 ľudí. Čistia verejné priestranstvá, ale vykonávajú aj pomocné práce v organizáciách, ktorých je mesto zriaďovateľom – napríklad v školských jedálňach, v sociálnych zariadeniach pre seniorov, ubytovniach, archívoch a podobne.
Na radnici si ale vedia predstaviť, že by mohli využiť vyšší počet pracovníkov. „Jediným limitom sú organizačné a finančné nároky na ich prácu,“ komentuje Petráš a konkretizuje, že má na mysli náradie, ochranné prostriedky, mzdy organizátorov. Na to v rozpočte mesto nemá peniaze. Domnieva sa tiež, že poberatelia by si mohli dávku odpracovať napríklad pri prácach v lese, pri čistení potokov a riek, údržbe ciest a železníc, rekonštrukcii historických pamiatok. Na to by však zákon musel myslieť a rozšíriť možnosti zamestnávania poberateľov aj o Štátne lesy, Slovenskú správu ciest, ŽSR či Slovenský vodohospodársky podnik a podobne.
