Neografia sa odsťahovala. Keď sme sa s Klárikou prvýkrát o sťahovaní dopočuli, ostali sme v nemom úžase. Ako sa dá presťahovať veľký výrobný komplex? Nuž dá sa. Keď sa to udialo, začal nás trápiť následný problém: na čo budú využité uvoľnené priestory?
Klárika, pretože jej sa to bezprostredne netýka a na jej názor nie je nikto z kompetentných zvedavý, sa o to s väčšou vehemenciou pustila do teoretického riešenia danej otázky. Našla svojské východisko, ako využiť opustené haly. Dospela k názoru, že potrebujeme továreň na pôžitky! Najprv som si vôbec nevedel predstaviť, čo pod tým myslí.
Pôžitok je a vždy aj bol lukratívnym artiklom, no vkus spotrebiteľov a ich požiadavky naň sa menia. Zoberme si len také historicky nie dlhé obdobie od nežnej revolúcie. Len čo doznela, začali sa u nás mohutne rozvíjať striptízové bary a erotické salóny. No trh s touto komoditou sa už stabilizoval. Populácia starne, mladí stále viac a viac žijú virtuálne. Veľkým hitom boli zo začiatku čínske a ázijské reštaurácie. Naozajstné i také ponáškové. Tiež sme sa ich nasýtili. Veľké nákupné centrá vedeli príjemne vzrušovať za každého režimu, od ich vynájdenia pred mnohými desaťročiami. No tých už máme v Martine hádam dosť.
Klárika však dostala naozaj zaujímavý nápad. Vychádza z jedného staronového spôsobovača pôžitku, ktorým je teplá voda. Čo tak vytvoriť v prázdnom areáli aquapark?!! Veď nech je kríza akákoľvek veľká, tieto zariadenia stále prosperujú. Počuli ste už o tom, aby u nás nejaký aquapark zbankrotoval pre nezáujem klientov? Tu je veru vždy plno. Veď skúste napríklad v susedných Turčianskych Tepliciach v sobotu popoludní zaparkovať svoje auto na parkovisku, alebo seba vo vírivke. Len veľmi ťažko – všetko býva preplnené.
Vo svojich víziách išla ešte ďalej. Ona by vytvorila – samozrejme iba pomyselne – v uvoľnených priestoroch more. To, čo sa nepodarilo v Banskej Bystrici, by Klárika zrealizovala u nás v Martine. Viete si to predstaviť? Špliechajúca slaná voda, ihravé vlnky, jódom voňajúci vánok a vy si ležíte na jemnom horúcom piesku so zavretými očami... A to všetko v sychravom novembri, či februári u nás v Martine na Thurzovej ulici.
Úžasný tropický morský svet vytvorili v Nemecku v hale, kde mali pôvodne stavať vzducholode. Nechcem im robiť reklamu, no sú v nej atrakcie, ktoré vyrážajú dych. Hala je taká obrovská, že v nej uskutočňujú lety balónom, aby sa návštevníci mohli pokochať aj pohľadom zhora. Zmestí sa tu do sedemtisíc návštevníkov naraz. Pritom všetkom ich vstupné ani nie je vysoké – v prepočte možno porovnateľné s tým v Turčianskych Tepliciach.
Klárika by to však nechcela hnať až do takých megalomanských rozmerov. Zrealizovala by len to, čo zamýšľali Bystričania inšpirovaní vodným parkom Seagaia v japonskom meste Mijazak: prestavala by to na areál prekrytý odsúvateľnou strechou, s morskou plážou, tropickými palmami a umelým vlnobitím. V Bystrici vraj rozmýšľali aj o vzniku delfinária. Ona by to deťom spestrila len živými opicami na palmách.
Nuž škoda preškoda, že nikto nedá na Klárikine úvahy. Aj my v Martine by sme mohli byť svetoví.
Autor: Ján Migon
