predstaveniach, bude známy český spevák, herec, tanečník a šoumen Jiří Korn.
Hovorí sa, že vaša generácia umelcov začínala svoju kariéru oveľa ťažšie ako dnešná, ktorú odkatapultujú na hviezdnu dráhu aj súťaže typu SuperStar. Ako to vnímate? Kto to mal či má ťažšie?
- No tak toto sa nedá porovnávať. Tie podmienky i okolnosti sú naozaj rozdielne. Ja som začínal v beatovej skupine, neskôr som sa zúčastnil Intertalentu. Starší si pamätajú, že išlo o súťaž spevákov a vďaka piesni, ktorá tam odznela, sa rozbehla moja kariéra. A to nielen u nás, ale aj v bývalej Nemeckej demokratickej republike. Talentovaní ľudia sa stále rodič, takže určite o nič neprídeme ani my, ani nová generácia po nás. Kto miluje hudbu, venuje sa jej naplno, čo mnohokrát nejde bez obetí, sa vždy sa presadí. Ľahké to nikdy nebolo a ani nebude.
Ľudia obdivujú váš úžasný pohybový talent. Kde sa nabral? Športovali ste v mladosti? Ako si udržiavate kondíciu? Veď na nej stále treba pracovať...
- Bez pohybu som nemohol byť. Vždy ma to veľmi bavilo. Chcel som skúsiť všetko – hoci aj byť trebárs hokejovým alebo futbalovým reprezentantom. Môj brat začal hrať tenis, tak ja som tiež musel. Môj brat sa dal na rybolovnú techniku, musel som to skúsiť aj ja. Rodina je inšpirácia. Môj otec mi hovoril - vyskúšaj všetky športy, ktoré ťa upútajú, naučíš sa veľa, a ktovie, môže sa to raz aj hodiť. A mal úplnú pravdu. Zostal som pri tom a skúšam stále niečo nové. Kondície odchádza, ale chuť zostáva.
Z času na čas skupina Olympic, lebo v nej ste účinkovali, oslavuje nejaké okrúhle výročie. Ale vás pri oslavách nevidno. Rozišli ste sa v zlom?
- Nedá sa to takto zjednodušene povedať. Nie je to úplná pravda, že by som sa nikdy neobjavil na nejakej ich oslave. Nedávno som dokonca s nimi hral pri vydaní albumu číslo 4. A zaznela pritom aj pieseň Únos. Ale v dobrom sme sa vtedy naozaj nerozišli. Čas však zmaže ostré hroty a dospelosť či zrelé roky urobia tiež svoje.
Ešte stále Vás fascinujú novinky? Vy ste vždy spievali o niečom, čo bolo akurát v móde. Windsurfing, break dance...
- Stále ma fascinuje pokrok a schopnosť ľudskej vynaliezavosti, ktorá naozaj nepozná žiadne hranice. Ak je to možné, snažím sa niektoré novinky zaradiť do vystúpenia, alebo koncertov aj teraz.
A čo móda a obliekanie? Tie úžasné výtvarné nápady, ktorými sa prezentujete počas svojich koncertov, sú vaše, alebo si necháte poradiť u odborníkov?
- Mám jednu zásadu - jeden človek nemôže rozumieť všetkému. Preto je potrebné obklopiť sa ľuďmi určitých profesií, ktorým dáte voľnú ruku a bezhranične im veríte, že prídu s nápadmi, ktoré prijmem bez výhrad. U mňa za mnohými výtvarnými počinmi stáli Tatiana Kovaříková a v súčasnosti už dlhé roky stojí Marie Marková s akademickým maliarom Jánom Bouškom.
Vašich kolegov zo 4TETu tiež občas roztancujete. Sú to vaše choreografie? Nekladú niekedy odpor vašim nápadom? Dokážete ich pre ne získať? Lebo – hovorí sa, že ste perfekcionista...
- Moji kolegovia zo 4TET sú každý jedinečnou osobnosťou, ktorým nie je potrebné nič nariaďovať. Povedal by som, že oplývajú vlastnou invenciou. Ja sa len snažím niektoré nápady korigovať. Nie všetko sa mi vždy páči, a tak niekedy dochádza k tolerantným riešeniam. Myslím, že nie som perfekcionista, pretože sú situácie, keď sa viem prispôsobiť. Mám rád čistotu, súlad vecí a krásu detailov, ale perfekcionista podľa mňa vyzerá úplne inak.
Ako oslavujete Vianoce? Sú to to aj pre vás sviatky, keď sa zastavíte a zapnete televízor?
- Ukážte mi niekoho, kto rád neleňoší. Veď to je úplná balada nechať sa vyváľať v perinách a nikam sa neponáhľať. A len tak vysedávať a pozerať sa na televíziu. Pravda, pri tom sa vám ľahko môže stať, že vás z televíznej ponuky, ktorá vie byť aj primitívne ide trafiť šľak, ale našťastie televízor sa dá vypnúť a môžete si pustiť niečo, čo chcete vidieť alebo počuť.
Biliard. To je ďalší fenomén spojený s vašim menom. Našich čitateľov to možno prekvapí, ale vy ste chodili aj na medzinárodné súťaže. Kedy ste mu prepadli?
- Biliard v poslednom čase dosť zanedbávam, ale stále ho mám rád. Je to neprekonateľná zábava. Začal som sa mu venovať kedysi, keď sme pripravovali muzikál Dracula, ktorý sme následne tri roky hrali v Paláci kultúry v Prahe. A potom rok v Bratislave a ďalší rok v Prešove. Trénoval som naozaj usilovne. Našiel som si pritom nových športových priateľov a s nimi som sa aj zúčastňoval zahraničných turnajov, ako boli majstrovstvá Európy v kategórii seniorov všetkých hier na poolových stoloch.
Hovorí sa, že Bohu sú veľmi smiešne naše plány. No prezraďte niektoré?
- Nič konkrétne vám nepoviem. No chcem byť činný čo najdlhšie. Pokiaľ sa budem môcť hýbať, budem šťastný.
Sme takmer na prahu nového roka. Máte nejaký odkaz pre svojich priateľov a priaznivcov?
- Neverte všetkým všetko a snažte sa robiť to, čo máte naozaj radi. Budete najšťastnejší ľudia na svete a prinesie vám to mier v duši a slnko v srdci.
