MARTIN. Siedme najväčšie mesto na Slovensku má železničnú stanicu, za ktorú sa jej obyvatelia hanbia.
Stará budova je ošarpaná, čakáreň neútulná a teraz aj dosť chladná. Ošumelo vyzerajú aj nástupišťa, nie je k nim žiadny bezbariérový prístup. Navyše, toalety sú podľa oznamu na dverách otvorené len od 6. do 14. hodiny. V čase našej návštevy, v stredu okolo jedenástej, ale boli zatvorené.
Hnev vygraduje pri okienku
„Veď si aj od cestujúcich čosi vypočujeme. Najmä keď vlaky meškajú, sa do nás pustia. Nečudujem sa im, sme prvé na rane. Snažíme sa im vysvetliť, že nech sa so svojimi sťažnosťami obrátia na kompetentných, lebo my toho veľa nevyriešime. Žiaľ, ich hnev vygraduje pri našom okienku,“ povedala jedna z pokladníčok, ktorá mala službu.
Jej kolegyňa pridala ďalšie postrehy. Spomenula si, že naposledy sa vestibul, kde sa predávajú lístky, maľoval asi pred tromi až štyrmi rokmi.
„Ľudia sa však ponosujú aj na dvere. Ťažko sa otvárajú. Pred nepriaznivým počasím sa sem chodia občas schovať aj bezdomovci. Ten zápach je strašný a vyháňa ľudí von,“ povzdychla si zamestnankyňa železníc.
„Všimla som si, že ste už písali o železničných zastávkach v Turci. Je fajn, že ste sa prišli pozrieť aj na martinskú stanicu,“ dodala s nádejou, že sa niečo zmení.
Vstúpil z vlaku, neveril vlastným očiam
Cez Martin denne prechádza 43 osobných vlakov, na spoje čakajú stovky ľudí.
„Vyzerá to tu staro, človek sa tu vôbec nemôže cítiť dobre. Keby to tu bolo aspoň ako vo Vrútkach, tam je to oveľa lepšie. Stanica nevyhnutne potrebuje modernizáciu,“ myslí si Andrea Gomolová z Príboviec.
Vlakom občas cestuje aj Jarmila Srogončíková z Hornej Štubne. „Ku kultúre cestovania snáď patrí aj to, v akých priestoroch na vlak čakáte. A v Martine to dobré nie je. Ak sa zdržíte dlhšie, hneď je vám zima. Za dlhé roky sa tu nič nezmenilo. Nie to dobrá vizitka ani pre mesto. Turisti, keď tu vystúpia, musia byť asi veľmi zaskočení, kde to vlastne prišli.“
Vystúpil z vlaku, neveril vlastným očiam
Do Martina minulý týždeň po prvý raz vlakom pricestoval Marek Trúsik z Bratislavy.
„Bol to šok, nepríjemne ma to zaskočilo. Nechcem, aby to vyzeralo nafúkane, ale je to tu naozaj strašné. Na západnom Slovensku sú stanice oveľa krajšie.“
Na martinskej radnici si katastrofálny stav železničnej stanice uvedomujú. Ich snaha o zlepšenie vždy stroskotala na peniazoch.
„Zakaždým dostávame rovnakú odpoveď. Máte smolu, nie ste na hlavnom ťahu. Na ňom sa z európskych prostriedkov modernizujú nielen trate, ale aj stanice. Stále sa však pripomíname, žiadame, urgujeme,“ povedal primátor Andrej Hrnčiar.
Čo sa urobilo a čo sa urobí
V roku 2007 boli renovované sociálne zariadenia, ktoré boli prispôsobené aj imobilnej cestujúcej verejnosti. V roku 2010 bolo zrekonštruované stavadlo č. 2 a v tomto roku bolo zrekonštruované stavadlo č. 1 vo finančnom objeme 9 500 eur. V súčasnosti prebieha postupná výmena okien a dverí z prevádzkových zdrojov Oblastného riaditeľstva Žilina. Táto výmena bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Taktiež si stanica vyžiadala opravy bežnej prevádzkovej potreby (výmena poškodenej vodovodnej prípojky) a drobné opravy ohrozujúce zdravie cestujúcej verejnosti zamestnancami OR Žilina Sekcia železničných tratí a stavieb.
V roku 2014 plánuje OR Žilina pokračovať v prebiehajúcej výmene okien a dverí v žst. Martin a to v objeme 10 000 eur. Taktiež prostredníctvom našich zamestnancov plánujeme postupné obnovy náterov čakární.
Výraznejšia investícia do rekonštrukcie stanice sa plánuje po roku 2016 v programe štandardizácie staníc, ktorá v rokoch 2014 až 2016 bude prebiehať na staniciach s väčším významom na hlavnej trati Bratislava – Žilina. Po roku 2016 je predpoklad zaradenia do programu štandardov aj stanice s nižším významom a takými, ktoré neležia na hlavnej trati.
MARTINA PAVLÍKOVÁ, HOVORKYŇA ŽSR
