Posledný deň v roku. Čas bilancovania, predsavzatí, bujarej zábavy na chatách, v baroch, alebo aj doma - trebárs pri televíznej obrazovke. Silvester má rôzne podoby. Aký bol v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch?
Doma pri telke
Martinčan Milan Gonda rozlúčku so starým rokom zvykol v tých časoch stráviť doma s rodinou, neskôr s priateľmi. V televízii bežal veľký revuálny program, z ktorého niektoré čísla sa opakujú dodnes v rámci zlatého fondu televíznej zábavy. Kraľoval jej Vladimír Menšík, jeho rozprávačsky talent je dodnes neprekonaný.
„Asi boli vtedy lepší scenáristi a herci, alebo honoráre. Na stolíku v obývačke trónila misa s obloženými chlebíkmi, chrumkami a slanými orieškami – štandardné pohostenie. Vybrať si víno v tých časoch nebol problém, lebo všetky boli rovnaké, len názvy mali iné – také našské: Nitrianske knieža, Viniansky strapec, Novohradské dievča, Pezinské zámocké. Hitom boli biely Bacchus a „Sviečka“, čiže červená zmes s oficiálnym názvom Kláštorné červené,“ spomína Milan Gonda.
Na zábave v kulturáku
Dnes už Vrútočan Miroslav Daubner posledný deň v roku často prežil na zábavách. Nie však ako hosť, ale ako člen kapely DŽE – IDE. Predtým však musel ísť ráno aj do roboty. Pracoval vo vtedajších ZŤS.
„Oficiálne sa síce robilo, ale prakticky nerobil nikto. Čakalo sa na to, kedy nás pustia domov. Mal som naponáhlo, veď večer sme hrali.“
Martinská kapela so šiestimi hudobníkmi hrala v rôznych kultúrnych domoch. Napríklad vo Vrútkach, Sklenom, Hruštíne alebo v Turčianskych Kľačanoch. Žiadne námestia, tie zívali prázdnotou. Bar bol asi len na Smíchove. Všetko ostatné bolo zatvorené.
„Patrili sme k tvrdším formáciám, v našom repertoári boli skladby od Def Leppard, Black Sabbath, ale i Phila Collinsa. Z našich skupín sme preferovali Team. Na tú dobu to bolo možno také netypické, ale ľuďom sa to páčilo. Aj atmosféra bola príjemná, veselá, pohodová. Nepamätám si, že by sa niekto pobil ako na iných zábavách,“ lovil v pamäti Miroslav Daubner, ktorému sa páčilo aj privítanie Nového roka.
„O polnoci nebol taký rachot, ako je dnes. Pyrotechnika bola vzácnosťou, delobuchy mali asi len vojaci. My sme šantili maximálne s prskavkami,“ smial sa päťdesiatnik.
Silvester v národnom divadle
Na Silvestra sa chcú ľudia najmä zabávať. Jednou z alternatív boli aj divadelné predstavenia.
„Málokedy som 31. decembra hrával. Avšak počas mojich bratislavských štúdií v Slovenskom národnom divadle i na Silvestra bežali predstavenia Maľovaného na skle v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským a ja som v nich účinkoval. Po predstavení sme s hercami i tanečníkmi, ktorí sa neponáhľali domov, skončili v divadelnom klube a privítali Nový rok. Samozrejme, nebolo to len pri minerálke. Mojím spoločníkom bol napríklad Ľubo Paulovič. Bolo fajn, rád na to aj s odstupmi rokov spomínam,“ povedal herec František Výrostko.
