Kto by nepoznal príbeh o Jakubovi, ktorý sa ani zubatej nebál. O milej babke – Perinbabke, o skromnej a pracovitej Ažbetke, rozmaznanej a pyšnej Dore i prefíkanej a ľstivej macoche.
Rozprávka Juraja Jakubiska nám spríjemňuje Vianoce už viac ako 30 rokov. A aj keď mnohí z nás sme ju videli viackrát, vždy sa na ňu znova a znova tešíme. A inak to zrejme nebude ani tento rok. Však čo by to boli za vianočné sviatky bez Perinbaby...
Ján Kožuch o Hercule Poirotovi: Sme akoby starí kamaráti Čítajte Možno viete, možno nie, ale dnes už legendárna rozprávka sa nakrúcala aj v malebnom prostredí Múzea slovenskej dediny, ktoré sa rozprestiera v Jahodníckych hájoch len pár kilometrov od centra Martina.
Vo filme si zahrali aj martinské deti, ktoré medzičasom vyrástli a už majú aj po štyridsiatke. Na obrazovke sa síce objavili len na pár sekúnd, ale aj po rokoch na to s úsmevom i s hrdosťou spomínajú. Niektorí už aj so svojimi ratolesťami.
Prišli do triedy a vybrali si ju ako jedinú
„Pamätám sa na to, ako keby to bolo včera. Našou školou sa rýchlo rozšírila správa, že prídu filmári a budú si vyberať deti na natáčanie. Vedeli sme, že to bude rozprávka, no nikto netušil aká. Nechcela som ísť ani do školy, tak som sa bála,“ začala spomínať Marika Brezniaková, vtedy Černická.
„Ľudia od filmu sa poprechádzali okolo lavíc, pozorne si nás prezreli a nakoniec sa pristavili pri mne. Niekto sa ma opýtal, či by som im nepomohla. Ledva som od prekvapenia slovko vyriekla. Z celej triedy si vybrali iba mňa. Asi pre moje vrkoče,“ myslí si s odstupom rokov Marika, ktorá sa v rozprávke doslova iba mihla.
Prvý raz, keď ju videla v kine, tak sa v nej nenašla. Až doma pri televízore. Bolo to pri scéne, keď Jakuba súdili a neskôr odviedli.
„Na obrazovke som sa objavila možno na dve sekundy. Keď sedíme pri telke, vždy na ten okamih čakáme. Keď pominie, tak si od dcéry vyslúžim pochvalu – mama, si hviezda,“ smeje sa Marika, ktorá nikdy nezabudne ani na týždeň nakrúcania.
„Páčili sa mi kostýmy tej doby. V šatách, ak sa to tak dá nazvať, som sa dobre cítila. Pamätám si aj na veľkých hercov – Pavla Mikulíka, Soňu Valentovú i ďalších. Boli k nám milí, správali sa normálne a prirodzene. Občas sa išli aj niečím ostrejším zohriať, veď bola zima. Ale nepreháňali to. S Perinbabou (Giulietta Masina) či so zubatou (Valéria Kaplanová) som sa nestretla,“ povedala Marika Brezniaková, ktorá vôbec netušila, v akej rozprávke sa objaví.
FOTO: 60 nádherných vianočných stromčekov z Turca Čítajte „Až po rokoch som si uvedomila, aká je Perinbaba populárna. Poznajú ju malé deti i dospelí. Vždy ma hreje pri srdiečku, keď ju vysielajú. Jasné, ľudia si pamätajú veľkých a známych hercov, ale teším sa z toho, že sme im robili komparz. Bol to zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť,“ povedala Marika Brezniaková.
Pár sekúnd natáčali celý týždeň
V známej rozprávke si zahral aj Ján Kováč, ktorý v súčasnosti žije v Kláštore pod Znievom. Na obrazovke, hoci to bol iba okamih, jasne zažiari. Jeho úsmev i zakývanie do kamery sa nedá prehliadnuť.
„To zakývanie sme si vyprosili od pána Jakubiska. Dovolil nám to, ale zároveň povedal, že nám nesľubuje, že sa to aj vo filme objaví. Ale nechal to tam a spravil z nás „hviezdy“,“ spomína Jano, ktorý aj so spolužiakmi Mariánom Huťkom a Vladom Palkom hrali koledníkov – Troch kráľov.
„Kázali nám prejsť cez dedinu a spievať. Nôtili sme si Vysoký jalovec, ale vo filme išla cez play back novoročná vinšovačka. Z triedy nás vybrali troch. Bolo to super, veď sme sa na týždeň v písomkovom čase uliali zo školy a ešte nám aj zaplatili. Okolo 50 korún. Pre nás to boli veľké prachy. Ja som asi zaujal malou postavou, Vlado bol zas zavalitejší a Majo k nám zrejme ideálne zapasoval.“
Hnevali aj Jakubiska, mal s nimi trpezlivosť
Týždenné natáčanie bol pre malých šarvancov obrovský zážitkom. Po prvý raz boli v kontakte s filmármi a so známymi hercami.
„Režiséra Jakubiska sme aj hnevali, ale mal s nami trpezlivosť. Veď tá naša pársekundová scéna sa točila týždeň. No a ako deti sme si dlhé čakanie dokázali vyplniť rôznymi bláznovstvami. Užili si s nami niečo. Dobre som si zapamätal aj toho herca s tým chrapľavým hlasom (Ľudovít Reiter), aj sme sa ho trochu báli,“ spomína Jano Kováč, ktorý si Perinbabu nenechá ujsť.
„Kuká celá rodina. A aj teraz určite budeme. Perinbabu máme poznačenú v kalendári, nesmieme ju vynechať. Samozrejme, užil som si aj slávy. Najprv v škole a po rokoch aj v robote. Je jasné, že na pretras prídem znovu. Ako každý rok. Nie, neotravuje ma to. Je to milé,“ lúči sa s nami filmový koledník Jano Kováč.
