TURČ. TEPLICE. Pre široký okruh svojich čitateľov pripravil Ondrej Nagaj pekný vianočný darček – už štyridsiatu knižku svojej poézie pod názvom Šepotance. Obsahuje polstovku básní venovaných tým, ktorí preleteli básnikovým životom možno ako meteor.
Ktovie, možno práve to ho motivovalo na vydanie zbierky o radosti i nostalgii. Lebo kým sa on chystá osláviť svoje 74. narodeniny, jeho vnúčik Jakubko práve v tom čase prekračuje svoj prvý rôčik. Azda aj takéto rodinné udalosti priviedli autora Nagaja k preňho doteraz nezvyklému chlapskému spevavému účtovaniu prežitého, ako to v doslove knižky hodnotí Peter Mišák. Napokon v tejto jubilejnej štyridsiatej básnickej zbierke (napísal ich 20 pre deti a 20 pre dospelých) sú básne staršieho i novšieho dáta, napísané v rozpätí posledných 12 rokov. Prelína sa v nich spoločenské s osobným, uvažuje v nich nielen o láske, ale aj o poslaní človeka, o zmysle života. Retrospektívne pripomína krásne prežité roky, ale aj nenaplnenosť ideálov, pre ktoré sa chce a musí žiť.
