Gemerský rodák, pedagóg a básnik Ondrej Nagaj píše spoločenské i ľúbostné verše od vysokoškolských čias, no najmä od príchodu do Turčianskych Teplíc.
TURČ. TEPLICE. Pre široký okruh svojich čitateľov pripravil Ondrej Nagaj pekný vianočný darček – už štyridsiatu knižku svojej poézie pod názvom Šepotance. Obsahuje polstovku básní venovaných tým, ktorí preleteli básnikovým životom možno ako meteor.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Ktovie, možno práve to ho motivovalo na vydanie zbierky o radosti i nostalgii. Lebo kým sa on chystá osláviť svoje 74. narodeniny, jeho vnúčik Jakubko práve v tom čase prekračuje svoj prvý rôčik. Azda aj takéto rodinné udalosti priviedli autora Nagaja k preňho doteraz nezvyklému chlapskému spevavému účtovaniu prežitého, ako to v doslove knižky hodnotí Peter Mišák. Napokon v tejto jubilejnej štyridsiatej básnickej zbierke (napísal ich 20 pre deti a 20 pre dospelých) sú básne staršieho i novšieho dáta, napísané v rozpätí posledných 12 rokov. Prelína sa v nich spoločenské s osobným, uvažuje v nich nielen o láske, ale aj o poslaní človeka, o zmysle života. Retrospektívne pripomína krásne prežité roky, ale aj nenaplnenosť ideálov, pre ktoré sa chce a musí žiť.
Autor: Jozef Moravec
