MARTIN. Jána Kadavéhopo rôznych osobných životných peripetiách a po pôsobení v Pešti a v Čechách, túžba za Slovenskom ovládla natoľko, že sa rozhodol vrátiť. V roku 1858 prijal miesto učiteľa v Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupči. Pre ťažkú finančnú situáciu sa Kadavý aj s rodinou rozhodol presťahovať v roku 1873 do Liptovského Sv. Mikuláša. On sám odišiel do Turčianskeho Sv. Martina, kde pracoval v sporiteľni. No neskôr tu prijal miesto učiteľa prípravnej triedy martinského matičného gymnázia.
V Martine vyvíjal bohatú kultúrnu činnosť, najmä hudobnú. Chcel obnoviť vydávanie časopisu Priateľ ľudu pre slovenských roľníkov a remeselníkov, viedol a dirigoval Slovenský spevokol, vynikal ako skladateľ a upravovateľ slovenských, českých a iných slovanských piesní (zo samostatných zborov hodno spomenúť harmonizáciu piesne Nitra, milá Nitra). Vlastným nákladom v Turčianskom Sv. Martine vydal prvú metodickú príručku spevu na Slovensku Malý spevák, čili stručný návod ku spevu pre slovenské národnie školy. V ďalšom období sa zapojil do projektu zbierania a vydávania Slovenských spevov a do prvého dielu zredigoval 603 ľudových piesní.
Ján Kadavý patril k tichým, nenáročným, ale tým svedomitejším a neúnavnejším pracovníkom osvety. Veľké zásluhy má aj v nakladateľskej aktivite. Bol napríklad prvým vydavateľom Sládkovičovej Maríny, ktorú predtým odmietol Tatrín. V spore o spisovný jazyk hájil potrebu slovenčiny.
V Turčianskom Sv. Martine žil a tvoril Ján Kadavý plných desať rokov (1873 až 1883). Zomrel 11. augusta 1883 ako 73-ročný a pochovali ho na Národnom cintoríne. Svetozár Hurban Vajanský v nekrológu napísal: „...jak veľký trud, jak veľká práca leží za týmto mužom, ktorého vrelá starosť o národ nedopustila, aby sa staral o seba...“
Autor: Pavol M. Kubiš
