júcich v centre svoj talent či záujem. Organizátori voľného času teda prichádzajú do styku s niekoľkými desiatkami všeobecne záväzných nariadení, ktoré sa zaoberajú financovaním volnočasových aktivít.
Miera hĺbky ich záberu, podmienky i sankcie za porušenie použitia zo zákona poskytovanej dotácie z obce či mesta je rozdielna. Niekde je naformulovaná na jednej A/4, inde na ôsmich stranách. Pritom samotný materiál, ktorým ministerstvo školstva poskytlo základný rámec pre financovanie ZUŠ, MŠ, jazykových škôl a školských zariadení obcami a vyššími územnými celkami má poldruha normovanej strany. Môže to znamenať aj, že čím viac strán, tým viac možností na rozdielny výklad pojmov, prístupu či práce pre právnikov, ak dôjde k sporu.
Je samozrejme na mieste, ak sa obec či mesto stará o to, ako sa využívajú verejné prostriedky, no otázne už je, či to treba robiť zaťažujúcim spôsobom pre obe strany. Pre tých, ktorí robia činnosť pre deti, a ktorým sa zvyšuje administratívna záťaž, ale aj pre tých, ktorí musia sledovať účelnosť využitia dotačných, a teda nárokových, peňazí od štátu pre školské zariadenia.
Aj preto je legitímna snaha spomínaného centra, ktoré po vykonanej kontrole využitia finančných prostriedkov (odhalila v ňom aj pochybenia, ku ktorým sa centrum priznává a má snahu ich riešiť), nechala na prokuratúre preveriť, či mesto Martin nepostupovalo vo formulovaníi všeobecne záväzného nariadenia o dotáciách nad rámec zákona.
Ak sa ukáže, že nie, bude všetko v poriadku, ak áno, tak potom je tu otázka, či nadmiera administratívnej prísnosti je naozaj vhodná forma na to, ako (ne)motivovať chuť ľudí, ktorí sa deťom venuju mnohokrát aj vtedy, keď pri ich formovaní zlyháva štát či samosprávne inštitúcie.
(Materiál o kontrole a jej dôsledkoch v Deep Dance Center si prečítajte v MY Turčianske noviny č. 2)
