SKLENÉ, BYSTRIČKA, TURČEK. Parlament ešte v decembri novelou školského zákona stanovil minimálne počty žiakov v základných školách.
Od školského roku 2015/2016 musí byť v dvoch ročníkoch prvého stupňa najmenej dvanásť žiakov. Ak ročníky nie sú spojené, tak v prvej triede musí sedieť najmenej jedenásť školákov, od druhého do štvrtého ročníka ich musí byť ešte o dvoch viac.
Na Sklenom majú iba 17 žiakov
„Tieto počty úž dnes nespĺňame, veď v súčasnosti chodí do našej školy iba sedemnásť detí. Ťažko povedať, čo bude ďalej. Na budúci rok si možno trošku polepšíme, ale ďalší vývoj sa nedá úplne presne prognózovať. Veľmi záleží aj na rodičoch, kde sa rozhodnú posielať svoje deti do školy,“ povedal Milan Michalík, riaditeľ ZŠ v Sklenom.
Ministerstvo sa podľa pedagóga takýmto spôsobom snaží vylúčiť čo najviac škôl z dohodovacieho konania a ušetriť peniaze.
„Je to aj tlak na zriaďovateľa, aby zvažoval svoje možnosti prevádzkovať školské zariadenia,“ myslí si učiteľ.
Počty nie sú striktne stanovené
Počty žiakov nie sú striktne stanovené, školský zákon počíta aj s osobitnými prípadmi. Jedným z nich je aj znížená dostupnosť žiakov do školy.
„Ak zo svojho domova musí cestovať žiak vlakom alebo autobusom viac ako šesť kilometrov,“ pomenoval výnimku Michal Kaliňák, hovorca ministerstva školstva. Tá platí aj pre školy, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 percent zo sociálne znevýhodneného prostredia.
„Podmienku dostupnosti spĺňame, najbližšia škola je od Skleného vzdialená asi dvanásť kilometrov a nachádza sa v Hornej Štubni. So spojmi by asi nebol problém, ale neviem si dosť dobre predstaviť, ako malé deti budú cestovať vlakom alebo autobusom. Určite by som mal obavy o ich bezpečnosť. V konečnom dôsledku bude na obci, či si bude môcť z finančného hľadiska školu dovoliť alebo nie,“ uvažoval Milan Michalík.
Na Bystričke chcú školu udržať
Jedna z posledných malotriedok v okrese Martine je aj v Bystričke. Do školy chodí pätnásť detí, ďalších štyridsať však majú v škôlke.
„Zachovanie školy je jedna z priorít našej obce. To čo nám chýba, dofinancujeme z nášho rozpočtu. Ak by sme školu nemali, negatívne by to ovplyvnilo aj život v dedine. Bol by smutnejší a prázdnejší. Navyše, aj tak by sa nič neušetrilo, veď o budovu, v ktorej je aj škôlka, by sme sa museli ďalej starať,“ povedala starostka Bystričky Zdenka Maršalová.
Na splnenie podmienok minimálneho počtu žiakov majú v Bystričke ešte chvíľu čas.
„Budeme sa snažiť vplývať aj na rodičov, aby zapisovali deti do našej školy. Určite nie je horšia od mestských,“ myslí si starostka.
Vraj viac výhod ako nevýhod
Peter z Bystričky si miestnu školu pochvaľuje, navštevujú ju aj jeho deti. Oceňuje jej rodinný prístup, príjemné podhorské prostredie a najmä bezproblémovú dostupnosť.
„Ak by sa škola zrušila, obávam sa, že by sa výrazne narušili sociálne väzby. Deti by mohli prísť nielen o kamarátstva, ale postupne aj o vzťah k obci, ktorý im učitelia vštepujú. Škola však nespája len deti, ale aj nás rodičov. Viac sa poznáme, vieme o sebe.“
Ďalšie argumenty pre zachovanie malotriedky pridáva aj riaditeľka Júlia Ugorčaková, ktorá v jednej triede učí štyroch tretiakov a päť štvrtákov.
„Učila som aj vo väčších školách, napríklad i v Bratislave, a môžem porovnávať. To, že mám v triede dva ročníky vôbec nevnímam ako handikep, ale skôr ako výhodu. Malý počet žiakov nám umožňuje aj individuálny prístup, každému jednému sa môžeme v dostatočnej miere venovať,“ pochvaľuje si učiteľka.
„Aj prospechovo na tom nie sme najhoršie. Naše deti pri prechode na druhý stupeň nemajú o nič väčšie starosti a problémy, ako tie z plnohodnotných mestských škôl,“ dodala Júlia Ugorčáková.
Aktivity malej školy presahujú aj rámec vyučovania. „Deti s kultúrnym programom vystupujú i pri rôznych slávnostných podujatiach obce a vždy sa to medzi ľuďmi stretáva s úspechom. Spolupracujeme aj s miestnym odborom Matice slovenskej a občas aj s našimi ochotníkmi,“ povedala na záver riaditeľka školy.
Turček už malotriedku nemá
V Turčeku školu zatvorili pred dvoma rokmi. Počet žiakov neustále klesal, v poslednom školskom roku ich do školy chodilo len dvanásť. Ďalší rok by ich bolo už len osem.
„To už bolo neudržateľné aj z hľadiska školského zákona. Deti dochádzajú do škôl v Kremnici, Hornej Štubni a Turčianskych Tepliciach. Kontakt s dedinou však nestratili, naďalej sa stretávame pri rôznych podujatiach. A keď treba, niektoré nám pomôžu aj s kultúrnym programom,“ prezradila starostka Turčeka Oľga Wagnerová.
Budovu bývalej školy využívajú naďalej škôlkari, jednu miestnosť si pod svoje krídla zobrala Únia žien.
„V ďalšej chceme otvoriť izbu ľudových tradícií našej obce,“ predostrela plány starostka.
