anželku Martinu.
V ktorej fáze kariéry ste sa prvýkrát začali seriózne zamýšľať nad možnosťou olympijského štartu?
- Po mojej prvej účasti na seniorských majstrovstvách áčkovej kategórie nasledoval Vancouver. Bolo mi jasné, že moje vtedajšie postavenie v rozhodcovskom rebríčku na olympiádu nestačí. Vedel som však, že ak budem ne sebe systematicky a poctivo pracovať, o štyri roky sa naskytne oveľa reálnejšia šanca. Dnes si môžem s hrdosťou povedať, že to vyšlo.
Súhlasíte s tvrdením, čím väčšia hokejová kvalita na ľade, tým lepší výkon rozhodcu?
- Vyspelí hokejisti hrajú do posledného dychu, venujú sa hre, nešpekulujú, a tak sú pre rozhodcov čitateľnejší. Také predstavenie baví ľudí, vytvorí sa fantastická atmosféra a aj arbitri sú schopní podať lepší výkon.
Pomohli vám úspechy na medzinárodnom ľade k väčšiemu rešpektu medzi extraligovými hráčmi?
- Keď hráči skáču pred zápasom na ľad, spravidla očkom mrknú do rozhodcovského kruhu, kto tam stojí. Už 17 rokov rozhodujem extraligu, mám toho dosť za sebou i na medzinárodnom fóre, a tak ma väčšina hokejistov pozná a vedia, čo odo mňa môžu čakať. Pri komunikácii s hráčmi počas stretnutia mám pocit, že určitú autoritu sa mi podarilo vybudovať aj v slovenskom hokeji.
Prejdime na druhú stranu barikády. Ktorého hráča považujete vy za džentlmena a autoritu?
- Meno, ktoré mi v tejto súvislosti hneď napadne, je Peter Bartoš. Jeho správanie vystihuje príhoda, ktorá sa odohrala nedávno. Na ľade ležal po spletitej situácii vysokou hokejkou zasiahnutý košický hráč a rozhodca vylúčil jeho súpera. Peťo sám a bez váhania prišiel za arbitrom a priznal, že spoluhráča neúmyselne trafil hokejkou on, takže o žiadny faul nešlo. Takýto férový a pokorný prístup sa dnes už takmer nevidí.
Teraz si môžete užiť krátku prestávku po prvej tretine. O slovo požiadame manželku Martinu a spýtame sa, ako prijala správu o účasti svojej polovičky na olympiáde...
- Keď som videla, čo všetko pre splnenie tohto sna obetoval, ako poctivo a cieľavedomena sebe pracuje, bolo mi jasné, že sa dočká zadosťučinenia. V podstate som vedela, že do Soči pôjde, len som čakala, kedy zverejnia nomináciu. V každom prípade si takúto poctu zaslúžil a ja som na neho veľmi hrdá.
Nebojíte sa pustiť takého sympatického muža medzi všetky tie vyšportované krasokorčuliarky či biatlonistky?
- Určite nie. Keď váš manžel robí niečo také, ako Mirko a je často preč z domu, vzťah musí byť založený na maximálnej dôvere a porozumení. Tým je povedané všetko. Chýbať mi však samozrejme bude.
Ešte načrieme do trochu menej vtipného súdka. Média sú v súčasnosti plné informácií o možných teroristických útokoch počas olympiády. Z toho nemáte obavy?
- Dopredu si netreba nikdy nič zlé pripúšťať. Čo sa má stať, to sa stane. Som presvedčená, že Mirko zažije v Soči fantastické veci a po návrate domov sa o ne s každým rád podelí.
S čím budete vyprevádzať manžela pred cestou do Soči?
- Nebude chýbať velikánske objatie. Pripravený má aj talizman pre šťastie. Vďaka internetu či telefónu budeme stále v kontakte, takže čakanie na neho bude vďaka moderným technológiám ľahšie stráviteľné. Hokej sa stal našim životným štýlom, preto treba akceptovať všetko, čo s ním súvisí.
Prestávka rýchlo skončila a po nej sa presuňme späť do rozhodcovského sektoru. Viete už dnes, aký program vás v Rusku čaká?
- Hokejový turnaj sa začína 12. februára, ale my letíme už o štyri dni skôr. V prvom rade sa potrebujú aklimatizovať arbitri z NHL. Takisto rozhodcovia na turnajoch podobného kalibru vždy vytvoria fantastickú partiu a práve tieto úvodné dni slúžia na namiešanie správnej tímovej chémie. Keď si sadnete s niekým v súkromí, o to ľahšie sa vám s ním potom ide na ľad. Ešte pred turnajom absolvujeme aj množstvo sedení, kde sa budú na videu rozoberať trendy rozhodovania a zjednotí sa štýl posudzovania herných situácií.
Sú už dopredu určené nejaké stále rozhodcovské štvorice ako napríklad vo futbale?
- Nie. Môže sa stať, že na ľad pôjdem s človekom, s ktorým som ešte nikdy nepískal. Nomináciu sa dozvieme vždy dva dni pred zápasom.
Pred svetovým šampionátom viete, že odpískate približne šesť zápasov v základnej skupine a potom najlepší rozhodujú vyraďovacie duely. Koľkokrát zasiahnete do diania na olympijskom ľade?
-Predpokladám, že budem rozhodovať tri súboje v skupine. Potom rovnako, ako na majstrovstvách sveta záleží na mojej výkonnosti, či sa prepracujem aj ďalej. Samozrejme na jednotlivé stretnutia nastúpim stopercentne koncentrovaný s cieľom čo najviac si ich užiť a nasávať neopakovateľnú olympijskú atmosféru.
O pár dní na vás čaká bez debaty obrovský životný zážitok. Kým účasť v Soči všetko zatieni, vráťte sa ešte k najelektrizujúcejším situáciám doterajšej kariéry?
- Súboj o bronz na MS v Nemecku medzi domácimi a Švédmi pred 18-tisíc fanúšikmi bol neopísateľný zážitok. Zimomriavky mi išli po chrbte aj počas MS hráčov do dvadsať rokov, ktoré sa hrali v zámorí a vyhrala ich Kanada. Po finálovom zápase všetci diváci vstali a v 16-tisícovom kotli z plného hrdla spievali národnú hymnu.
Napriek tomu, že popri rozhodovaní musíte zvládať aj civilné zamestnanie, cestujete na turnaj kde sa predstaví 14 najlepších rozhodcov z NHL a 14 top arbitrov nominovaných IIHF. Koľkí z nich sú ešte amatéri?
- Všetci arbitri z NHL sú profesionáli a takisto všetci hlavní nominovaní medzinárodnou hokejovou federáciou. Medzi čiarovými z IIHF sú okrem mňa, tuším, ešte ďalší traja amatéri.
Aby sme neporušili medzinárodné pravidlá, máte nárok aj na prestávku po druhej tretine a i počas nej bude mať hlavné slovo vaša nežnejšia polovička. Martina, už sa vám stalo, že vás ľudia spoznávajú ako manželku Miroslava Valacha?
- Už sa to stávalo aj v minulosti, no v poslednom čase sa intenzita zvýšila. Keď sa v práci zákazníci pozrú na moju menovku a prečítajú priezvisko, pýtajú sa, či ho poznám. Ja ako hrdá dievčina z Oravy s nadšením odpoviem, že je to môj manžel. Všetkých ale zaskočí, keď sa dozvedia, že rozhodovanie je len jeho koníčkom. Pekný zážitok som mala nedávno. V práci sme si objednali pizzu. Keď dorazila, išla som ju zaplatiť k autu a vodič akurát počúval v rádiu rozhovor s Mirkom. Chlapík ma prosil, aby som nezabudla pozdraviť pána Valacha, pretože on mu už dlho veľmi fandí.
Kedy ste prvýkrát videli Mira rozhodovať hokejový zápas?
- Bol to duel Zvolen – L. Mikuláš. Hralo sa 8. marca a kolegyňa v ten deň porodila. Snažila sa mi dovolať, na zimáku však bol hluk, no po nejakom čase sme sa predsa spojili. Keď som po zápase odchádzala za Mirkom do šatne, pracovníci SBS videli, že prichádzam od sektoru hostí a nechceli ma za ním pustiť. Bol to bláznivý deň, ale všetko nakoniec dobre dopadlo.
Na Slovensku to rozhodcovia nikdy nemali ľahké. Býva váš manžel po príchode domov zo zápasu nahnevaný na celý svet?
- Vyrovnanejšieho človeka ako on nepoznám. Všetko uzavrie jednou, možno dvomi vetami a bodka. Okrem spotených vecí si domov žiadne iné hokejové problémy nenosí.
Poďakujeme Maťke a pomaly môžeme zahájiť tretiu tretinu. Začneme z ostra a spýtame sa na vašich kolegov z NHL. Sú to také isté hviezdy ako napríklad hráči z tejto súťaže?
- Všetci sú mediálne známi a rešpektovaní. V Amerike rozhodcov nik nerieši a nerozoberá ich výkony. Ja si tiež netrúfnem, i keď zápasy NHL sledujem. Osobne z nich poznám len Iana Walsha. Pred desiatimi rokmi ma totiž pozvali na jeden seminár za oceán, kde nám ako lektori prednášali rozhodcovia z NHL. Jedným z nich bol práve Ian Walsh. Teraz si možno spolu zapískame na olympiáde.
Máte v pláne okrem hokejovej arény navštíviť aj iné športoviská?
- Rád by som išiel povzbudiť biatlonistku Nasťu Kuzminovú a láka ma i návšteva bobovej dráhy. Budeme bývať v olympijskej dedine v blízkosti krasokorčuliarskej haly, takže krasokorčuliarska exhibícia tiež môže byť fascinujúca. Takisto by som chcel na vlastnej koži zažiť aj záverečný ceremoniál hier.
Spomeniete si teraz pred vrcholom kariéry ešte na svoju rozhodcovskú premiéru?
- Ešte pred prvým stretnutím si bolo treba zaobstarať rozhodcovskú výstroj. Nepodarilo sa mi však zohnať čierne nohavice, a tak som musel nastúpiť v slávnostných, čo sa bežne nosili k bielej košeli. Našťastie si to nik nevšimol. Viem, že hrali medzi sebou piatačikovia. Keď brankár prvýkrát prikryl puk všetci, sa na mňa otočili a čakali, kedy konečne fúknem do píšťalky. Chvíľu trvalo, kým som sa zorientoval, ale nakoniec sa dočkali. Tempo sa mi zdalo veľmi rýchle a z ľadu som po zápase schádzal do nitky spotený.
Ak by existovala taká možnosť, čo by ste na rozhodcovskom chlebíčku zmenili?
- Rozhodcovský chlebík mám rád, ale všetko okolo neho robím na úkor voľného času a svojej rodiny. Keď si väčšina ľudí po práci vychutnáva príjemné chvíle so svojimi blízkymi, ja sa ponáhľam rozhodovať zápas na zimný štadión, ktorý stojí na druhej strane republiky a domov sa vraciam veľmi neskoro. Niekedy je to už naozaj veľký kolotoč a vtedy sa teším, keď sezóna skončí a naskočím do voľnejšieho režimu. Určite by k väčšej pohode prispelo robiť hokej profesionálne. Treba sa len inšpirovať vyspelými hokejovými krajinami, kde to je samozrejmé.
