MOŠOVCE. Jaroslav Fabian je rodák z Mošoviec. K pretekom psích záprahov, (mašerstvu) ho priviedol súrodenec. „Na konci osemdesiatych rokov začal môj brat pretekať s malamutmi,“ približuje Jaroslav Fabian.
Ako začínal
Svoju pretekársku premiéru absolvoval v roku 1990 v Mošovciach. „Mal som dvoch psov, Sibírsky husky, zabehnutých v záprahu.“ Rok nato pribudli ďalší dvaja. Jaroslav Fabian sa podieľal na založení Asociácie jazdcov a od roku 2000 pôsobí ako poradca chovu Husky v rámci Slovenského klubu severských a japonských plemien, ktorý tiež zakladal.
V roku 1994 založil chovnú stanicu. Informácie čerpal z kníh a tiež od chovateľov, najmä z Českej republiky. V druhej polovici deväťdesiatych rokov presunul chov do Martina.
Na zachovanie čistoty každého chovu slúžia testy DNA. Na to dohliada práve klub. „Deviaty vrh v priebehu dvadsiatich rokov,“ bilancuje Jaroslav Fabian. Podľa neho zlé meno serióznym chovateľom robia „množitelia.“ Tí, ktorí predávajú šteňatá zo šiesteho či siedmeho vrhu za rok. Tým sa vytráca kvalita. Čistokrvné šteňa Husky s preukazom pôvodu nie je lacná záležitosť a stojí najmenej 500 eur.
Husky musí s tréningom začať skoro
Súčasné chovateľstvo má dve línie: športovú a výstavnú. Podľa J. Fabiana, s tréningom Husky na záprahy treba začať okolo šiesteho mesiaca veku. Približne v jednom roku ide pes prvý raz do záprahu. Nie všetky Husky sú vraj stvorené na preteky.
„Ôsmi z desiatich sú šprintéri.“ Tréningovým štandardom je, ak psy zabehnú aspoň desať kilometrov. No kým osedláte záprah, musíte ho vedieť ovládať. Dži je vpravo, ho znamená vľavo. Používa sa tiež stoj,“ prezrádza ďalej.
Špičková forma je základ
„Stačí byť členom klubu a vlastniť muscherpas. Získate ho na základe skúšky, vykonanej v klube,“ objasňuje skúsený mašer spôsob, ako sa po zaplatení štartovného prihlásiť na preteky.
Sú tri druhy závodu. Šprinty, krátke desať až pätnásť kilometrové trate a stredné midi trate v dĺžke okolo štyridsať kilometrov. Krátku trasu psy zabehnú za 20-30 minút. Jazdcovi stačia ľahké sane a vak, ktorý uvezie jedného psa.
Divácky najatraktívnejšie sú longové závody. Psy bežia niekoľko dní, osemdesiat aj viac kilometrov. Povinnou výbavou je varič, spacák, či psie žrádlo. Súčasťou longu je nocovanie pod holým nebom. V našich podmienkach sa pre svoju dĺžku konajú málo.
Tuky nesmú chýbať
Kŕmenie má významnú úlohu v príprave psov na závod. „Hodinu pred štartom im dávam vývar, hroznový cukor či jedlý olej, prípadne kurací tuk,“ menuje J. Fabian. Počas preteku je dôležité napájanie. V prípade „midových“ a „longových“ tratí je nutné hodinu po preteku tuky opätovne doplniť.
Mašerská sezóna sa delí na jesennú a zimnú. Všetko záleží od počasia. Keď nenasneží, psy sa zapriahajú do kolobežiek (jeden až dvaja psy), trojkoliek (dvaja až štyria psy) alebo štvorkoliek, ktoré ťahá šesť a viac psov.
Drahý koníček
Kúpa profi saní v zahraničí vyjde poriadne draho – okolo 1800 euro. Aj preto ich Jaroslav Fabian spolu s bratom vyrábajú svojpomocne. Ich cena je tak približne 500 euro. Najčastejšie zhotovujú sane na šprinty. Používajú ľahké materiály s ohľadom na požiadavky zákazníka.
„Brat vyrába aj šnúry z umelých vlákien,“ hovorí Jaroslav. Dvadsať eurové postroje pre psa tak zostávajú najlacnejšou položkou z mašerskej výbavy.
V súčasnosti už Jaroslav Fabian preteká len príležitostne. Rád si však zaspomína na všetko dobré i zlé, čo so psami zažil. „Pred desiatimi rokmi vo Veľkej Rači ma záprah ťahal po svahu. Mal som z toho odretú kožu na ruke. Alebo sme urobili trať okolo detského domova v Necpaloch a jazdili sme s deťmi dookola.“
Skúsený mašer venuje chovu väčšinu času a energie. V súčasnosti má šesť psov. K svojim štvornohým priateľom sa snaží chovať s úctou. „Nikdy ich neutrácam po skončení športovej činnosti, nechám ich u mňa dožiť, kým to ich zdravotný stav dovolí.“
