MARTIN. Len kúsok od Tulipu, v blízkosti rieky Turiec smerom na Priekopu, žije v neľudských podmienkach malá skupina bezdomovcov.
„Choďte sa tam pozrieť, zdá sa mi, že sa to tam nejako rozrastá. Je to doslova katastrofa. Dokážem pochopiť, že tí ľudia nemajú kde zložiť hlavu a pomáhajú si, ako vedia, no trochu sa bojím toho neporiadku,“ dala nám tip pani Božena z Martina. A nemýlila sa. Chatrč vyzerá už na prvý pohľad hrôzostrašne. Je obložená doslova kadečím.
Ťažký život v brlohu
Dve ženy Darina a Ivana už dávno prekročili štyridsiatku, chlapi Jožo a Laco možno už slávili aj abrahámoviny. Útočisko našli v malom rozpadnutom betónovom brlohu, ktorý vraj patrí železniciam. Strechu si prikryli celtovinou a hromadou dosiek, aby ju neodvialo.
„Chvalabohu už do vnútra neprší. Snažíme sa dnu aj kúriť, chlapi celý deň zháňajú drevo, aby bolo v noci teplo. Žijem tu už dlho, ani to neviem spočítať. Otec si našiel novú ženu, nepohodla som sa s ňou, a tak som odišla. Stará sa mi aj o deti. Už ma tu bol aj raz pozrieť,“ povedala Darina.
V ruinách, ktoré sa ani bunkrom nedajú nazvať, prebývalo vraj nejaký čas až jedenásť ľudí.
„Prišla sesternica s rodinou. Tak sme ich prichýlili. Ale už sú preč. Našli si niečo sami, len kúsok od nás,“ vysvetľovala Darina.
Vodu si berú z Turca
Ženy nás volali aj dnu pozrieť, ale pri pohľade na myš, ktorá si razila cestu medzi doskami do vnútra príbytku, sme radšej poďakovali.
„Sem-tam prídu, nevieme si s nimi poradiť. Ale poriadok máme. Vodu si berieme z Turca. Umývame sa každý deň, ale musím si ju zohriať. Keď si ju prevaríme, aj ju pijeme. Šumienku si spravíme. S jedlom je to rôzne. Ja jediná z celej štvorice dostávam 60 eur, tak si občas niečo kúpime. Aby aspoň polievka bola. Sem tam aj nejaké lacnejšie krídla z kurčiat. Ale to už je skôr sviatok. Naposledy sme sa dobre najedli pred Vianocami, keď nám z charity doniesli rezeň so šalátom,“ povzdychla si Darina ktorá má ale najradšej šošovicovú polievku. „Len keby na ňu bolo.“
Zberné suroviny ako spása
Peniaze sa však rýchlo rozkotúľajú, a tak keď si chce štvorica prilepšiť, tak sa musí poriadne obracať.
„Hľadáme železo a predáme. Ak máme šťastie, niečo nám z toho kvapne. Ale nie veľa. Na starosti to majú najmä chlapi,“ dávala nás do obrazu Darina.
Jej kamarátka Ivana bola podstatne menej zhovorčivá. Dozvedeli sme sa od nej, že bývala na Podháji. Mama jej ešte žije, ale vidieť ju asi veľmi nechce. Prečo? To sme sa nedozvedeli.
„Ivka bývala pod mostom. Tak sme ju zavolali, bolo mi jej ľúto. Stali sme sa dobrými kamarátkami,“ usmiala sa Darina.
Keď sme sa už pomaly lúčili, prišli chlapi. Boli hľadať drevo.
„Zavolal nás jeden záhradkár, že si môžeme zobrať staré rárohy. Neváhali sme, nám sa zídu. Ja som kedysi býval na Ambra Pietra, ale vysťahovali ma. Mám aj deti, ale tie sú v Detskom domove v Necpaloch. Aj by som ich išiel pozrieť, ale nemám ani na autobus. Hoci aj pešo sa tam dá zájsť. No hanbil by som sa prísť s prázdnymi rukami,“ rozhovoril sa Jozef, ktorého sme sa pýtali aj na to, či si skúšali hľadať miesto aj v rôznych útulkoch pre bezdomovcov.
Do útulku nechcú
„Aj hej, ale bojíme sa tam ísť. Najmä toho, že nás okradnú aj o to posledné, čo máme. Pre mňa je aj tento prešivák veľkým majetkom a nerád by som oň prišiel. Žije sa nám veľmi ťažko, ale žijeme. Neradi by sme prišli o tento náš domček. To už neviem, čo by sme potom robili. My nikomu nič zle nerobíme, do nikoho sa nestaráme. Skôr nám občas mládež, keď ide z diskoték, ubližuje. Kadečo po nás opití hádžu,“ posťažoval sa Jozef. O štvorici bezdomovcov, ale nielen o tých, vie už aj Daniel Diškanec, šéf kempu, ktorý sa stará o ľudí s nešťastným osudom.
„V tom okolí je ich určite viac. Obávam sa, že tejto štvorici nedokážem pomôcť. Žijú si svoj vlastný život. Nedokázali by sa riadiť pravidlami, ktoré u nás máme. Obmedzovalo by ich to, oni potrebujú mať svojsky chápanú slobodu. Nakoniec, nás je už takmer päťdesiat a sme doslova plní.“
Policajti tlačia na poriadok
Domček, okolo ktorého sa občas množí rôzny odpad, monitorujú aj martinskí mestskí policajti.
„Zistili sme, že ten priestor je majetkom železníc. My sme ich o probléme upovedomili. Naše hliadky však na spomínané miesto pravidelne chodia a preventívne na ľudí, ktorí v tom dome bývajú, pôsobia. Najmä v tom, aby nerobili neporiadok. Keď už nazvážané veci prekročia únosnú hranicu, tak im prikážeme, aby si to upratali," povedal Igor Húska, náčelník MsP v Martine.
