O prezidentský úrad sa po odstúpení Petra Osuského stále uchádza štrnásť kandidátov, resp. kandidátiek. Ako to hodnotíte?
- Na jednej strane sa to môže zdať ako veľký zneprehľadňujúci počet kandidátov, pričom u viacerých sa hovorí o istej forme exhibicionizmu resp. prípravy inej politickej kariéry prostredníctvom kandidatúry. Iná stránka veci je, že každý z nich môže do diskusie o budúcom prezidentovi vniesť nový a niečím zaujímavý prvok, takže ak si ctíme pluralitnú demokraciu, je treba im dať šancu. Nakoniec, ak sa napr. našim zákonodarcom zdá tento počet veľký, nič im nebráni zmeniť pravidlá voľby tak, aby počet petičných podpisov nebolo 15 tisíc, ale napr. 25 tisíc, čo by odzrkadľovalo približne súčasný stav v Českej republike. Alebo tak, aby kandidáta na prezidenta nemohli navrhovať samotní poslanci, resp. potrebný počet poslancov by bol podstatne vyšší ako súčasných 15.
Čím sa tieto voľby budú odlišovať od predchádzajúcich prezidentských?
- Celkom určite najmä v tom, že kandiduje predseda vlády. Mali sme už situáciu, kedy kandidoval minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ale ten nebol zároveň predseda dominantnej politickej strany, ktorého zvolenie alebo nezvolenie zmení fungovanie samotného politického systému v krajine.
Sú tieto voľby prelomovým medzníkom našej spoločnosti alebo skôr ako každé iné?
- V istom zmysle ich možno chápať ako prelomové. Víťazstvo, alebo prehra predsedu vlády Roberta Fica zásadne zmení súčasné politické reálie na Slovensku.
Prídu voliť aspoň polovica voličov?
- Domnievam sa že áno. Aj v predchádzajúcich voľbách sa účasť pohybovala presne okolo 50 percent a mená kandidátov na post hlavy štátu naznačujú, že by to tentoraz mohlo byť ešte viacej.
Všeobecne sa tvrdí, že prezident SR, aj keď je volený priamo občanmi, nemá veľké právomoci. Je to naozaj tak?
- Vývoj v kauze nevymenovanie legitímne zvoleného generálneho prokurátora, resp. situácia vo veľmi podobnej Českej republike, svedčí o pravom opaku. Nakoniec, nutkanie posilniť si prezidentské právomoci, zvlášť u kandidáta, ktorý túto šancu má prostredníctvom svojich a spriaznených poslancov aj reálne, bude podľa môjho názoru mimoriadne silné. Nech už bude prezidentom ktokoľvek, stav, kedy sme boli zvyknutí, že prezident obrazne povedané „kúri a svieti“, v tom lepšom prípade reprezentuje, sa naplnil a zvykajme si na novú úlohu prezidenta v našom politickom systéme. O to dôležitejšie je, aby si to uvedomili aj voliči a 15. resp. 29. marca prišli vyjadriť svoj názor.
Volebná kampaň sa síce oficiálne ešte nezačala, ale prakticky už beží. Ako ju hodnotíte?
- To, že sa kampaň podľa zákona ešte nezačala je ďalším rukolapným dôkazom toho, že tu máme časť volebnej legislatívy doslova „na okrasu“. Podobne je to aj v prípade rokmi dozadu osvedčenej tradície legálnosti financovania rôznych kampaní. Každopádne, kampaň je nateraz ešte dosť nudná a nebiť médií a bilboardov, tak by sme možno ani nevedeli, že už za pár týždňov tu máme voľbu prezidenta. Očakávam, že sa výrazne priostrí v posledných dvoch týždňoch kampane. Zaujímavé budú tiež prezidentské diskusie, nehovoriac už o tom, aká najmä antikampaň nás čaká medzi prvým a druhým kolom voľby.
Kandidátom na prezidenta vyjadrujú podporu aj rôzne osobnosti. Majú ich odporúčania vplyv na rozhodnutia ľudí?
- Podľa môjho názoru marginálny a niekedy dokonca kontraproduktívny. Ak totiž časť voličov danú osobnosť z rôznych dôvodov neuznáva, môže mať jeho podpora dokonca už aj pri presvedčenom voličovi presne opačný efekt.
Prečo sa pravicové alebo opozičné strany nedohodli na jednom spoločnom kandidátovi? Oslabuje ich to, resp. kandidátov, ktorých podporujú?
- Politika je umenie možného. A keď si uvedomíme, že napr. SDKÚ-DS sľúbila podporu spoločnému kandidátovi v rámci tzv. Ľudovej platformy po takmer dvoch rokoch vyjednávania až v momente, kedy kandidatúru ohlásil predseda vlády, tak nám je asi všetkým celkom zrejmé ako vážne túto podporu myslí. Nakoniec, aj prieskumy verejnej mienky dokazujú, že podpora toho-ktorého kandidáta bude mať pravdepodobne len minimálny vplyv na to, ako sa sympatizanti týchto strán nakoniec rozhodnú. Postavenie spoločného kandidáta tromi stranami a naopak protikandidátov ďalšími, svedčí celkom jasne o tom, v akom stave sa momentálne nachádza pomyselná alternatíva súčasnej vlády.
Naozaj sa dá prvé kolo vnímať len ako akési primárky?
- Ak platí, že na zvolenie kandidáta v prvom kole potrebuje perspektívny víťaz získať polovicu všetkých oprávnených voličov (asi 2,2 mil.) a teda nie zúčastnených voličov ako vo voľbách do VÚC, čo je zo súčasného znenia ústavy mierne diskutabilné, tak áno. Prvé kolo sú potom len primárky, navyše o to nudnejšie, že víťaz je takmer jasný, a teda „hrá sa“ len o to, kto bude druhý postupujúci kandidát do druhého kola.
Kto má najväčšie šance postúpiť s Robertom Ficom (prieskumy ho favorizujú) do druhého kola? Stačí sa iba vyhraniť voči premiérovi?
- Vyhranení voči Robertovi Ficovi sú v zásade všetci relevantní kandidáti, takže stačiť to určite nebude. Vzhľadom na minimálne odstupy medzi povedzme prvými piatimi najväčšími adeptmi na postup, budú zdá sa rozhodujúce prezidentské diskusie a schopnosť zvládnuť antikampaň.
Matematicky to vyzerá tak, že ak sa všetky hlasy sčítajú, v druhom kole vyhrá vyzývateľ R. Fica. Platí v politike takáto matematika?
- Predseda vlády vie, že jeho víťazstvo v druhom kole zďaleka nie je isté, keďže voľba sa môže zmeniť na referendum o ňom a jeho vláde. Tým sa jeho pomyselná výhoda v kampani, kedy ťažko rozlíšiť čo je kampaň na prezidenta a čo výkon úradu predsedu vlády, zmení na silnú nevýhodu. Či ju niektorí z vyzývateľov zvládne je už otázne, pretože matematika z vašej otázky platí len zriedka do dôsledkov. Osobne sa domnievam, že len traja kandidáti majú šancu Roberta Fica v druhom kole poraziť.
Po dvoch kolách volieb prezidenta budeme na konci mája ešte rozhodovať o poslancoch Európskeho parlamentu? Dokážu motivovať voličov alebo skôr ostanú doma a prečo?
- Keďže sme trestuhodne premárnili šancu tieto voľby spojiť, čím zbytočne mrháme nielen verejnými prostriedkami, ale aj pozornosťou a teda aj záujmom voličov, tak sa žiaľ, dá predpokladať, že už po tretíkrát obhájime post krajiny s najnižšou účasťou voličov na voľbách do Európskeho parlamentu v celej Európskej únii. Je to škoda, o to viac, že dôležitosť týchto volieb je rovnako ako v prípade prezidentských omnoho väčšia, ako si väčšina voličov myslí. Istú zmenu tohto stavu by mohla priniesť kandidátka Ľudovej strany naše Slovensko s výraznou podporou, či dokonca kandidatúrou Banskobystrického župana.
Volebný maratón na konci roka ukončia komunálne voľby. Nie sú z hľadiska riešenia bežných problémov ľudí dôležitejšie ako prezidentské voľby? Vnímajú to tak ľudia?
- Najmä v menších obciach, kde starosta dennodenne rieši bezprostredné problémy občanov, sa to aj na účasti zatiaľ ukazuje tak, ako naznačujete. Žiaľ, vo väčších mestách je trend skôr opačný. Domnievam sa, že na výsledku komunálnych volieb sa v istej miere odzrkadlí aj dianie spojené s víťazstvom alebo prehrou predsedu Smeru-SD v prezidentských voľbách. Obe tieto skutočnosti, totiž budú mať vplyv na ďalší vývoj vo vnútri tejto strany.
