MARTIN. Posledná zmienka o márnici v hone Predné Lány pochádza z roku 1896. Je súčasťou pozemkovej knihy, stavba na pozemku je evidovaná vo vlastníctve všetkých zapísaných vlastníkov. Následne sa roky osvedčeniami o dedičstve pozemok, na ktorom stojí aj Várossovská hrobka, dedil, ale bez dedenia aj stavby. Dnes nemá pána. Ak by ju aj mesto Martin chcelo opraviť, ako sa o to opakovane pokúša poslanec za mestskú časť Ľadoveň, Jahodníky a Tomčany Jozef Bernát, a pričiniť sa o to, aby Jahodnícky cintorín, na ktorom sa už niekoľko rokov znova pochováva, mal peknú dominantu, treba sa ozbrojiť trpezlivosťou.
„Majetkoprávny odbor Mestského úradu v Martina v minulom roku vykonal podrobné šetrenie vlastníckych vzťahov súvisiacich s pozemkom a hrobkou na ňom,“ vysvetľovala na rokovaní mestského zastupiteľstva prednostka úradu Katarína Katinová. Reagovala tak na opakované návrhy Jozefa Bernáta, aby mesto hrobku opravilo a predtým ju prevzalo do majetku.
No cesta k tomuto majetku nebude jednoduchá. Prieskum ukázal, že ani jeden zo známych spoluvlastníkov pozemku, na ktorom stavba stojí, sa k nej nehlási. „Listy a mejly, ktoré sme dostali, uvádzajú, že stavba patrí Várossovskej rodine,“ informovala Katinová. Mnohí z nich mesto odkázali na Zdenka Ďurišku, znalca pomníkov na martinských cintorínoch a autora knihy o národnom cintoríne. Práve on v knihe Národný cintorín v Martine vykresľuje túto stavbu ako architektonickú a kultúrnu. „Ten nás odkázal na bývalé technické služby, ktoré sa mali stať vlastníkom hrobky darovaním,“ uvádza Katinová ďalej.
V Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice sa našla neoriginálna korešpondencia, ktorá podporuje Ďuriškove závery. „Vdova Elena po doktorovi Várossovi v roku 1988, keď náhle zomrel, sa listom zo dňa 29. 9. 1989 vzdáva vlastníctva kaplnky, ako ju nazýva, v prospech Technických služieb mesta Martin,“ odkrýva minulosť zaujímavej stavby Katinová a dodáva, že sa našiel aj list vtedajšieho riaditeľa technických služieb Romana Žáka, ktorý vzápätí vdovu žiada o úradné overenie spomínaného listu, aby mohol zabezpečiť potrebné úkony.
Ďalšia korešpondencia v tejto veci sa v archíve nenachádza. Vyzerá to tak, že list vdovy je poslednou stopu v pátraní po vlastníkoch Várossovskej hrobky, pôvodne márnice v hone.
Katarína Katinová v dôvodovej správe k možnému prevzatiu hrobky do vlastníctva mesta ešte uvádza, že jediný právne obhájiteľný a preukazujúci užívateľský vzťah k stavbe „márnice“ je evidovaný na katastrálnom úrade a pochádza z roku 1975. Je súčasťou rozhodnutia štátneho notárstva v konaní o dedičstve fyzickej osoby, ktorá bola vlastníkom pozemku pod stavbou. Súčasťou dedičstva je aj identifikácia strediska geodézie, v ktorej sa uvádza, že na pozemku sa nachádza stavba v užívaní Miestneho národného výboru v Martine.
„Ak by sme túto informáciu považovali za smerodajnú, tak mesto Martin môže požiadať Okresný úrad Žilina o posúdenie nástupníctva a protokolom ju previesť do vlastníctva mesta,“ uzatvára perspektívy tejto možnosti Katinová. No zároveň dodáva, že by s tým boli spojené aj záväzky za majetok, o ktorý sa už roky nikto nestará, a to na pozemku, ktorý mestu nepatrí.
Žiadosť mesta o nástupníctve bude posudzovať Okresný úrad v Žiline. O tom, či dá kladné stanovisko, dnes možno len špekulovať, lebo proces posudzovania je dlhý a nedá sa dopredu povedať, či úrad uzná podklady mesta za dostatočne spoľahlivé.
VÁROSSOVSKÁ HROBKA
Rodinná neogotická hrobka na Jahodníckom cintoríne v Martine postavená roku 1891 podľa plánov B. Bullu. Rodina ju opustila pre opakujúce sa útoky vandalov. Na Národnom cintoríne v Martine sú uložené urny dvoch členov rodiny Várossovcov – Bela (1894 – 1962), úradníka a publicistu a Mariána (1928 -1988), významného filozofa, teoretika a historika umenia.
Zdroj: Zdenko Ďuriška: Národný cintorín v Martine
