Streda, 21. február, 2018 | Meniny má Eleonóra
Pridajte si svoje mesto

Muzika zapísaná do UNESCO znie roky aj v Turci

Začiatkom decembra 2013 prišla z Azerbajdžanu správa z kategórie nezabudnuteľných. Viac ako 800 delegátov zo 100 krajín sveta jednohlasne rozhodlo o zápise prvku Terchovská muzika do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V to

Vincent Hanuliak.(Zdroj: Archív autora)

mto svetovo najprestížnejšom zozname je doposiaľ zaradených 257 prvkov. Slovenská republika má v ňom od roku 2005 zapísanú fujaru.

MARTIN. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide výlučne o medzinárodný úspech Terchovej. Pri komplexnejšom pohľade na príslušnú problematiku však zistíme, že svojou nezanedbateľnou troškou do spoločného mlyna prispel k veľkému uznaniu fenoménu terchovská muzika aj Turiec.

Najstaršie zachované zmienky o terchovskej „nebeskej“ muzike pochádzajú zo začiatku 90. rokov 19. storočia. Prvým publicistom, ktorý sa systematickejšie zaoberal ľudovou kultúrou a zvykoslovím Jánošíkovho kraja, bol Michal Vojtek. Tento rodák z Terchovej často navštevoval vtedajší Turčiansky Sv. Martin. Niekedy po roku 1900 začal bližšie spolupracovať so zakladateľskou osobnosťou nášho profesionálneho múzejníctva Andrejom Kmeťom, ktorý od roku 1898 vydával v metropole Turca Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Práve na stránkach spomínaného periodika publikoval Vojtek sériu objavných príspevkov o terchovských ľudových zvykoch (1903 – 1907).

Tretí najväčší výskyt terchovskej muziky

Na základe pozoruhodných Vojtekových článkov, ako i neskorších početných etnomuzikologických výskumov vieme, že takmer každá terchovská osada mala svoju vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí odborníci označujú Terchovú za miesto, kde v prepočte na meter štvorcový pôsobí najviac muzikantov na svete. Pôvodnú „klasickú drevenú trojku“ (prvé husle, kontra, basička – dvojstrunová basa s autentickým drsným hlasom) neskôr doplnili druhé husle, ktoré hrajú tzv. „terc“. Zásluhou mnohých terchovských rodov sa svojrázna archaická hudba plynutím času rozšírila do susedných dedín i viacerých kútov Slovenska (Kysuce, Orava, Považská Bystrica, Prievidza, Zvolen, Bratislava a okolie, Skalica). Dôležitú rolu v naznačenom procese jej postupného rozširovania zohral Turiec – prostredie s tretím najvyšším výskytom terchovskej muziky.

Do Martina a okolitých obcí prichádzajú od 50. rokov minulého storočia desiatky rodákov z Terchovej. Mladší chlapi si tu našli živobytie (prevažne v strojárskom priemysle), založili rodiny a zapustili pevné korene. Medzi novousadlíkmi nechýbali ani príslušníci viacerých známych muzikantských rodov, ktorí aj v zmenených existenčných podmienkach pokračovali v rozvíjaní ľudovej tradície svojho rodného kraja (Hanuliakovci, Meškovci, Nogovci, Rechtoríkovci, Rybárovci). V Martine, Sučanoch, Turanoch, vo Valči a Vrútkach vznikli terchovské muziky v klasickom inštrumentálnom zložení, hrajúce a spievajúce zväčša pôvodný repertoár. Azda nezaškodí, keď pripomenieme, že „terchovská krv“ koluje i v žilách niektorých známych umelcov, bezprostredne spojených s Turcom – filmár Jaro Vojtek, výtvarníci Jozef Mužila, Ján Novosedliak, Rado Vojtek a iní.

Aj v prípade terchovských muzikantov žijúcich v Turci platí tvrdenie, že sú všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Bez problémov zvládnu party svojich spoluhráčov v sláčikovej muzike, vedia hrať aj na píšťalkách či heligónke. Hoci majú skromné nástrojové obsadenie i harmonický sprievod, nič to neuberá na celkovej interpretačnej kvalite a pôsobivosti. Hudobníci tento zdanlivý nedostatok plne vyvažujú svojím spevom, čím zvyšujú expresívnosť aj výbušnú silu vlastného muzikantského prejavu.

Niekedy začiatkom roka 1954 vzniklo – za prispenia niekoľkých Terchovčanov – pri Závodnom klube Stalinovec v Martine tanečné zoskupenie s veľavravným názvom Jánošík, neskôr premenované na Folklórny súbor Turiec (1957). Agilný terchovský rodák Ján Meško viedol v strojárskom učilišti súbor Fatran, ktorý sa po Spartakiáde 1965 zlúčil so spomínaným Turcom. V tom období (1965 – 1975) pôsobila pri FS Turiec zásluhou spomínaného J. Meška príležitostná terchovská muzika; jej základ tvorili „predník“ Vincent Rybár a „ basiar“ Ondrej Bobáň. Prvý menovaný patrí historicky medzi najvýznamnejšie osobnosti ľudovej hudby Jánošíkovho kraja.

Vincent Hanuliak

V kontexte systematického pôsobenia a propagácie terchovskej muziky v Turci zohral nezastupiteľnú rolu Vincent Hanuliak, ktorý žil v Martine od roku 1959. Hlboký vzťah k ľudovej kultúre a tradíciám rodného kraja prirodzene preniesol i na svoje deti a vnukov. Vytvorili spolu známu rodinnú Terchovskú muziku Hanuliakovcov, dlhodobo pôsobiacu ako integrálna súčasť FS Turiec (1976 – 2007). Toto pozoruhodné hudobné zoskupenie roky rokúce účinkovalo na rôznych podujatiach doma i v zahraničí; nechýbalo ani pri vzniku Turčianskych slávností folklóru, v rámci ktorých od roku 1984 pravidelne účinkovalo v programoch Novoturčania. V roku 1980 pribudol do repertoáru FS Turiec tanec „Na Terchovej pri muzike“ v choreografii Ľudovíta Pekara a s hudobným sprievodom Hanuliakovcov. Podľa rozprávania V. Hanuliaka, Jozefa Papaja a Miroslava Hanuliaka a s využitím rôznych dobových záznamov vznikol roku 2006 v choreografii Jozefa Dudku a v hudobnej réžii Martina Hanuliaka tanečný obrázok “Na Terchovej pri máji“ (v repertoári FS Turiec).

Na sklonku života sa V. Hanuliak venoval najmä svojej „pamätnej izbičke“, ktorú si zriadil v klasickom terchovskom štýle, a menším opravám hudobných nástrojov. Zomrel vlani v marci a na poslednej rozlúčke s ním nemohli v Martine chýbať ani výrazné muzikantské osobnosti z Terchovej. Mimochodom, Hanuliakove hudobné nástroje a súčasti ľudového odevu využil martinský výtvarník J. Novosedliak pri tvorbe minuloročného plagátu Jánošíkových dní...

Pripomenúť treba tiež skutočnosť, že tunajší folkloristi s terchovskými koreňmi nikdy nestratili kontakt s rodiskom svojich predkov. V tejto súvislosti sa treba zmieniť najmä o populárnom festivale Jánošíkove dni, na ktorom často vystupovali a účinkujú dodnes.

Autori projektu, na základe ktorého bol prvok Terchovská muzika zapísaný do UNESCO, sa nejeden raz vyjadrili, že ide o ocenenie muzikantov z Terchovej i ďalších obcí a miest, kde tento jedinečný hudobný fenomén pretrváva. V plnej miere to platí v prípade Turca, kde sa taktiež „podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú, medzigeneračnú komunikáciu pri odovzdávaní terchovskej muziky“. Z tohto uhla pohľadu možno teda oprávnene vnímať jej zaradenie (spolu s fujarou) do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva ako výnimočný úspech celej našej národnej kultúry.

Poznámka: Uverejnený príspevok venuje autor pamiatke Vincenta Hanuliaka, ktorému nebolo súdené dožiť sa tohtoročných 80. narodenín.

Zaujímavosti

 


  1. Z lyžovačky do nemocnice. Z Martinských holí dnes vrtuľník odviezol zranené dievča 3 552
  2. Podarilo sa! Chorá Terezka z Martina nastupuje na drahú liečbu 1 224
  3. O miliónoch eur sa v Martine ešte stále rokuje 423
  4. Z vraku havarovaného auta pri Kraľovanoch museli vystrihnúť ľudí 399
  5. Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský 236
  6. Dokážeme v Martine postaviť niečo, čo nám budú závidieť? 220
  7. Bačovmu šarmu Kórejčania neodolali a fandili Slovákom 192
  8. Dorastenci sú už za vodou, juniori ešte nie 175
  9. Chcete vedieť, aký účes vám pristane? 118
  10. Ženy z Trebostova oživili zabudnuté remeslo a párali 109

Najčítanejšie správy

Turiec

Z lyžovačky do nemocnice. Z Martinských holí dnes vrtuľník odviezol zranené dievča

​​​​​​​Dve zranené dievčatá odviezol z lyžiarskych svahov záchranársky vrtuľník rovno do martinskej nemocnice. Najskôr zasahoval na Martinských holiach, potom v Zuberci.

Podarilo sa! Chorá Terezka z Martina nastupuje na drahú liečbu

​​​​​​​Život malej Terezky Gajdošíkovej závisí od 200-tisícového lieku, ktorý jej poisťovňa najskôr odmietla preplatiť. Po ping-pongu medzi úradníkmi sa nakoniec kompetentní rozhodli našťastie inak. Veď dievčatko má metastázy už aj v kostičkách.

O miliónoch eur sa v Martine ešte stále rokuje

Poslanci mestského zastupiteľstva ešte stále v kluboch rokujú o tom, ako použiť približne 5 miliónov eur, ktoré sa ušetrili počas nútenej správy. Väčšina z nich tvrdí, žeby bolo škoda minúť ich na drobné akcie. Uvažujú o niečom zásadnejšom.

Z vraku havarovaného auta pri Kraľovanoch museli vystrihnúť ľudí

​​​​​​​Pri nedávnej vážnej dopravnej nehode dvoch áut pri Kraľovanoch pomáhali aj sučianski hasiči. Zranilo sa až šesť ľudí.

Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský

O kúpu národnej kultúrnej pamiatky majú vraj záujem štyria investori.

Blízke regióny

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

V Iľanove sa už lyžuje, Mikulášania to majú zadarmo

Obyvatelia mesta Liptovský Mikuláš na vleku neplatia.

Do Váhu sa dostala odpadová voda z kožiarskeho závodu

Rozruch v priemyselnej časti Liptovského Mikuláša vyvolala havária v kanalizačnom potrubí jedného z najväčších závodov v meste. Odpadové vody z kožiarskej výroby tiekli priamo do Váhu.

Oravským farmárom dochádza trpezlivosť. Čo urobia?

Samostatne hospodáriaci roľníci tvrdia, že novela zákona o prenájme poľnohospodárskej pôdy ide proti nim. Vraj prichádza nové združstevňovanie.

Rok 2017 na oravských cestách. Pribudli tri kríže a more sĺz

Vlani zahynulo na oravských cestách najmenej ľudí od roku 2010, ale počet dopravných nehôd, ktoré spôsobili vodiči pod vplyvom alkoholu, vzrástol o 40 percent.

Všetky správy

Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková

Bola som dezorientovaná. Nevedela som, či mám vôbec o niečo bojovať, hovorí Anastasia Kuzminová.

Babráci. Fanúšikovia majú právo sa hnevať

Olympijská správa o stave slovenského hokeja.

Slováci prehrali s USA aj druhýkrát a na olympiáde končia

Slovenskí hokejisti dostali päť gólov.

Šatan: Z nášho trendu nezľavíme. Budeme v ňom pokračovať

Keď sa pozriem na celý turnaj, sú tam pozitívne veci, na ktorých sa dá stavať do budúcnosti, hovorí Miroslav Šatan.