Štvrtok, 24. október, 2019 | Meniny má Kvetoslava

Muzika zapísaná do UNESCO znie roky aj v Turci

Začiatkom decembra 2013 prišla z Azerbajdžanu správa z kategórie nezabudnuteľných. Viac ako 800 delegátov zo 100 krajín sveta jednohlasne rozhodlo o zápise prvku Terchovská muzika do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V to

Vincent Hanuliak.Vincent Hanuliak.(Zdroj: Archív autora)

mto svetovo najprestížnejšom zozname je doposiaľ zaradených 257 prvkov. Slovenská republika má v ňom od roku 2005 zapísanú fujaru.

MARTIN. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide výlučne o medzinárodný úspech Terchovej. Pri komplexnejšom pohľade na príslušnú problematiku však zistíme, že svojou nezanedbateľnou troškou do spoločného mlyna prispel k veľkému uznaniu fenoménu terchovská muzika aj Turiec.

Najstaršie zachované zmienky o terchovskej „nebeskej“ muzike pochádzajú zo začiatku 90. rokov 19. storočia. Prvým publicistom, ktorý sa systematickejšie zaoberal ľudovou kultúrou a zvykoslovím Jánošíkovho kraja, bol Michal Vojtek. Tento rodák z Terchovej často navštevoval vtedajší Turčiansky Sv. Martin. Niekedy po roku 1900 začal bližšie spolupracovať so zakladateľskou osobnosťou nášho profesionálneho múzejníctva Andrejom Kmeťom, ktorý od roku 1898 vydával v metropole Turca Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Práve na stránkach spomínaného periodika publikoval Vojtek sériu objavných príspevkov o terchovských ľudových zvykoch (1903 – 1907).

Článok pokračuje pod video reklamou

Tretí najväčší výskyt terchovskej muziky

Na základe pozoruhodných Vojtekových článkov, ako i neskorších početných etnomuzikologických výskumov vieme, že takmer každá terchovská osada mala svoju vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí odborníci označujú Terchovú za miesto, kde v prepočte na meter štvorcový pôsobí najviac muzikantov na svete. Pôvodnú „klasickú drevenú trojku“ (prvé husle, kontra, basička – dvojstrunová basa s autentickým drsným hlasom) neskôr doplnili druhé husle, ktoré hrajú tzv. „terc“. Zásluhou mnohých terchovských rodov sa svojrázna archaická hudba plynutím času rozšírila do susedných dedín i viacerých kútov Slovenska (Kysuce, Orava, Považská Bystrica, Prievidza, Zvolen, Bratislava a okolie, Skalica). Dôležitú rolu v naznačenom procese jej postupného rozširovania zohral Turiec – prostredie s tretím najvyšším výskytom terchovskej muziky.

Do Martina a okolitých obcí prichádzajú od 50. rokov minulého storočia desiatky rodákov z Terchovej. Mladší chlapi si tu našli živobytie (prevažne v strojárskom priemysle), založili rodiny a zapustili pevné korene. Medzi novousadlíkmi nechýbali ani príslušníci viacerých známych muzikantských rodov, ktorí aj v zmenených existenčných podmienkach pokračovali v rozvíjaní ľudovej tradície svojho rodného kraja (Hanuliakovci, Meškovci, Nogovci, Rechtoríkovci, Rybárovci). V Martine, Sučanoch, Turanoch, vo Valči a Vrútkach vznikli terchovské muziky v klasickom inštrumentálnom zložení, hrajúce a spievajúce zväčša pôvodný repertoár. Azda nezaškodí, keď pripomenieme, že „terchovská krv“ koluje i v žilách niektorých známych umelcov, bezprostredne spojených s Turcom – filmár Jaro Vojtek, výtvarníci Jozef Mužila, Ján Novosedliak, Rado Vojtek a iní.

Aj v prípade terchovských muzikantov žijúcich v Turci platí tvrdenie, že sú všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Bez problémov zvládnu party svojich spoluhráčov v sláčikovej muzike, vedia hrať aj na píšťalkách či heligónke. Hoci majú skromné nástrojové obsadenie i harmonický sprievod, nič to neuberá na celkovej interpretačnej kvalite a pôsobivosti. Hudobníci tento zdanlivý nedostatok plne vyvažujú svojím spevom, čím zvyšujú expresívnosť aj výbušnú silu vlastného muzikantského prejavu.

Niekedy začiatkom roka 1954 vzniklo – za prispenia niekoľkých Terchovčanov – pri Závodnom klube Stalinovec v Martine tanečné zoskupenie s veľavravným názvom Jánošík, neskôr premenované na Folklórny súbor Turiec (1957). Agilný terchovský rodák Ján Meško viedol v strojárskom učilišti súbor Fatran, ktorý sa po Spartakiáde 1965 zlúčil so spomínaným Turcom. V tom období (1965 – 1975) pôsobila pri FS Turiec zásluhou spomínaného J. Meška príležitostná terchovská muzika; jej základ tvorili „predník“ Vincent Rybár a „ basiar“ Ondrej Bobáň. Prvý menovaný patrí historicky medzi najvýznamnejšie osobnosti ľudovej hudby Jánošíkovho kraja.

Vincent Hanuliak

V kontexte systematického pôsobenia a propagácie terchovskej muziky v Turci zohral nezastupiteľnú rolu Vincent Hanuliak, ktorý žil v Martine od roku 1959. Hlboký vzťah k ľudovej kultúre a tradíciám rodného kraja prirodzene preniesol i na svoje deti a vnukov. Vytvorili spolu známu rodinnú Terchovskú muziku Hanuliakovcov, dlhodobo pôsobiacu ako integrálna súčasť FS Turiec (1976 – 2007). Toto pozoruhodné hudobné zoskupenie roky rokúce účinkovalo na rôznych podujatiach doma i v zahraničí; nechýbalo ani pri vzniku Turčianskych slávností folklóru, v rámci ktorých od roku 1984 pravidelne účinkovalo v programoch Novoturčania. V roku 1980 pribudol do repertoáru FS Turiec tanec „Na Terchovej pri muzike“ v choreografii Ľudovíta Pekara a s hudobným sprievodom Hanuliakovcov. Podľa rozprávania V. Hanuliaka, Jozefa Papaja a Miroslava Hanuliaka a s využitím rôznych dobových záznamov vznikol roku 2006 v choreografii Jozefa Dudku a v hudobnej réžii Martina Hanuliaka tanečný obrázok “Na Terchovej pri máji“ (v repertoári FS Turiec).

Na sklonku života sa V. Hanuliak venoval najmä svojej „pamätnej izbičke“, ktorú si zriadil v klasickom terchovskom štýle, a menším opravám hudobných nástrojov. Zomrel vlani v marci a na poslednej rozlúčke s ním nemohli v Martine chýbať ani výrazné muzikantské osobnosti z Terchovej. Mimochodom, Hanuliakove hudobné nástroje a súčasti ľudového odevu využil martinský výtvarník J. Novosedliak pri tvorbe minuloročného plagátu Jánošíkových dní...

Pripomenúť treba tiež skutočnosť, že tunajší folkloristi s terchovskými koreňmi nikdy nestratili kontakt s rodiskom svojich predkov. V tejto súvislosti sa treba zmieniť najmä o populárnom festivale Jánošíkove dni, na ktorom často vystupovali a účinkujú dodnes.

Autori projektu, na základe ktorého bol prvok Terchovská muzika zapísaný do UNESCO, sa nejeden raz vyjadrili, že ide o ocenenie muzikantov z Terchovej i ďalších obcí a miest, kde tento jedinečný hudobný fenomén pretrváva. V plnej miere to platí v prípade Turca, kde sa taktiež „podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú, medzigeneračnú komunikáciu pri odovzdávaní terchovskej muziky“. Z tohto uhla pohľadu možno teda oprávnene vnímať jej zaradenie (spolu s fujarou) do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva ako výnimočný úspech celej našej národnej kultúry.

Poznámka: Uverejnený príspevok venuje autor pamiatke Vincenta Hanuliaka, ktorému nebolo súdené dožiť sa tohtoročných 80. narodenín.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Eva Kováčová: Motivácia vzdelávať sa je spojená s nádejou
  2. Unikát medzi značkami. CUPRA
  3. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  4. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  5. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  6. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  7. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  8. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  9. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  10. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia
  1. Eva Kováčová: Motivácia vzdelávať sa je spojená s nádejou
  2. Grafickí dizajnéri ukázali, ako možno zmeniť charakter miesta
  3. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  4. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  5. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  6. Zdravotné stoličky Adaptic sú v predaji tiež na Slovensku
  7. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  8. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  9. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  10. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 18 395
  2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 13 452
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 10 171
  4. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 9 452
  5. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 8 363
  6. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu 6 116
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 4 609
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 4 564
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 4 547
  10. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia 4 543

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

FOTO: Protestná jazda cyklistov v Martine

Zajtra sa má na mestskom zastupiteľstve rozhodnúť, či sa cyklistom zakáže jazdiť po pešej zóne v Martine. Časť verejnosti vyjadrila svoj názor protestnou jazdou. Téme sa budeme venovať v najbližšom vydaní MY Turčianskych novín.

Budú môcť jazdiť cyklisti po pešej zóne? Aj o tom sa bude rokovať na mestskom zastupiteľstve.

Hokejovú časomieru v Martine trápi vlhkosť, čoskoro ju opravia

​​​​​​​Na zimnom štadióne v Martine už od leta poriadne nefunguje časomiera. Čoskoro ju kompletne opravia.

Primátor Danko zvolal zastupiteľstvo, v programe sú aj zásadné témy

Rokovať sa okrem iného bude aj o výške miestnych daní a poplatkov, debata bude aj o jazde na bicykli v pešej zóne.

Ján Danko, primátor Martina.

Neďaleko Minčola si turista zlomil nohu

Zranenému mužovi musel prísť na pomoc aj vrtuľník.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Policajti skonfiškovali v okolí Terchovej motorky a štvorkolky

V boji s jazdcami majú strážcovia prírody už slušné kompetencie.

V Hurbanove chytili šoférku s 3,52 promile

Vodič v Imeli nafúkal 3,15 promile. Ďalší opitý šofér skončil v Kolte v potoku.

Vlkolínec má konečne reštauráciu. Lákať chce na tradičnú kuchyňu

Vlkolínec navštívia ročne desiatky tisíc turistov z celého sveta, láka ich štatút Unesco. Vo Vlkolínci však chýbala reštaurácia.

Aktualizované o vyjadrenie ZSSK

Nastúpili a hneď vystúpili. Aj takto vyzerá cestovanie po železnici

Obedný vlak z Bystrice do Zvolena sa nedokázal pohnúť. Cestujúci márne čakali na nejakú informáciu.

Vybrali SME

Už ste čítali?