S martinským dresom ste sa mali rozlúčiť po zápase so Zvolenom, no nakoniec sa vaše pôsobenie v Turci ešte o týždeň predĺžilo. Nerobilo vám to problém?
- Hoci ma správa o dohode klubov zastihla už doma v Olomouci, nemal som problém vrátiť sa. Naopak, teší ma, že je o mňa záujem. Samozrejme, že som s funkcionármi zo Znojma konzultoval, či ma nebudú potrebovať na tréningoch, ale keď s tým nemali problém, tak už nič nestálo v ceste tomu, aby som za Martin odchytal ešte ďalšie dva zápasy.
O brankároch sa hovorí, že musia mať pred zápasom pokoj, aby sa mohli čo najlepšie koncentrovať na svoj výkon. Okolo vás ale pár hodín pred duelom s Popradom bolo rušno. Ako ste to zvládali?
- Život prináša rôzne situácie a treba sa im vedieť prispôsobiť. Informáciu o návrate do Martina som pomerne rýchlo strávil a naozaj ma tešilo, že môžem ešte klubu, ktorý mi dal šancu chytať, pomôcť.
Môžeme povedať, že ste pomohli. Veď po prvý raz v sezóne Martin zdolal Poprad. Bola to motivácia navyše získať skalp tímu, s ktorým sa nám dlhodobo doma či vonku nedarí?
- V šatni pred zápasom rezonovalo, že už je najvyšší čas Poprad poraziť. Určite nám k tomu dopomohol aj rýchly gól. Povzbudil nás a postupne náš výkon gradoval. Bol to však veľmi náročný zápas, dlho otvorený, ale zvládli sme ho. Ani nemusím dvakrát zdôrazňovať, že akú cenu má pre Martin kompletný bodový zisk.
Zdá sa, že bitka o play off bude dramatická až do posledného kola. Bude vás zaujímať, ako to s Martinom napokon dopadne?
- O tom nemusíte vôbec pochybovať. Budem sa zaujímať o každý zápas a chalanom aj na diaľku držať palce. Určite si aj s Jurajom Rožníkom alebo s Andrejom Novotným zavoláme. Veľmi by som celému mužstvu, ale aj skvelým fanúšikom, želal postup medzi najlepších osem tímov. Chalani majú na to, aby si s touto úlohou poradili.
Vráťme sa o pár mesiacov späť. S akými pocitmi ste do Martina prichádzali?
- Budem úprimný, mal som trochu obavy. Vedel som o minuloročných ekonomických problémoch klubu, a tak som mal trošku obavy. Už sa mi totiž v mojej kariére stalo, že som nedostal to, čo sa v zmluve dohodlo. Našťastie, čas ukázal, že tieto moje obavy boli zbytočné a na čom sme sa dohodli, to bolo splnené.
A po športovej stránke?
- Moje pôsobenie v Martine aj po tejto stránke naplnilo moje očakávania, možno boli aj prekročené. Našiel som tu skvelú partiu, vynikajúci kolektív, za ktorým mi bude určite smutno. Naše výsledky neboli vždy také, aké by sme chceli, ale na vzťahoch v kolektíve to nezanechalo žiadnu stopu. Naopak, aj v kritických chvíľach sme sa vedeli zomknúť a potiahnuť za jednu stranu povrazu. Verím, že aj tieto skutočnosti napokon posunú Mountfield do play off.
Brankársku dvojičku ste vytvorili s Michalom Dzubinom. Ako sa vám spolupracovalo?
- Môžem úprimne povedať, že vo svojej kariére som sa nestretol s takým brankárskym kolegom, akým je Michal. Stali sme sa kamarátmi a vo všetkom mi pomohol. Či už na rozcvičke, v tréningoch alebo v zápasoch. Vytvoril mi skvelú klímu, staral sa o moju pohodu. Mišo je veľmi prajný, priateľský a pracovitý človek. Fascinuje ma, s akým nasadením stále trénuje. Nič neodflákne, všetko robí naplno. Hlboko sa pred ním skláňam a za všetko, čo pre mňa urobil, mu ďakujem. Určite mu budem držať palce a želám mu len to najlepšie. V hokeji i v živote.
V Martine si vás obľúbili aj fanúšikovia. Nejeden zápas skandovali vaše meno, dokonca vám venovali aj transparent s nápisom Jakub, ďakujeme. Zažili ste vo svojej kariére niečo podobné?
- Veľmi ma to prekvapilo a nemusím zdôrazňovať, že príjemne. Cítil som priazeň fanúšikov, určite mi to pomohlo aj k mojím výkonom. Niečo podobné som už zažil v Havířove, ale aj tak sa to s Martinom nedá úplne porovnať. Ľudia tu majú hokej radi, milujú ho a aj mu rozumejú.
Zaujímavé sú aj vaše osobné štatistiky, najmä v počte úspešných zásahov. Sledujete ich?
- Vôbec nie, to si skôr zobrala na starosť moja priateľka, ktorá má občas informuje. Dôležitejšie je, aby sa čo najviac darilo mužstvu. Vždy je lepšie mať na konte vyšší počet vyhraných zápasov, ako počet úspešných zásahov, ktoré k bodom nakoniec aj tak neprispeli.
Ako sa vám pozdáva slovenská extraliga?
- Po pravde, pred príchodom na Slovensko som o nej veľa nevedel, akurát to, že vlani vyhral Zvolen a že silné sú Košice. Úroveň súťaže však nie je zlá, nakoniec je to najvyššia súťaž krajiny, ktorá patrí k širšej svetovej špičke. Samozrejme, boli zápasy dobré i tie menej vydarené, ale viac bolo tých lepších. Je fajn, že popri starších skúsených hráčov dostávajú pomerne veľkí priestor aj mladí chlapci, takže v budúcnosti sa to snáď na kvalite súťaže ešte viac prejaví.
Zrejme už môžete trochu porovnať slovenský a český hokej. Kde sú najväčšie rozdiely?
- U nás v Čechách sa hrá viac takticky, na Slovensku je to v tomto smere o niečo voľnejšie. Niektorí borci sa občas trochu utrhnú, aj keď trénerom to asi nie je dvakrát po chuti.
Vaša martinská misia sa skončila piatkovým zápasom v Košiciach. Vrátite sa ešte do Turca?
- Určite sme za sebou dvere nezabuchli. Človek nikdy dopredu nevie, čo bude, ale ak sa naskytne príležitosť, tak sa do Martina rád vrátim. A verte, že veľmi rád.
