Okolie sa už chcelo pred ich správaním chrániť múrom, ale ani ten sa nedá postaviť do výšky Everestu a zo všetkých svetových strán, takže sa starosti posunuli len o ulicu ďalej.
Spomínaný postup celkom pekne ilustruje, ako sa u nás riešia, lepšie povedané neriešia, problémy s neprispôsobivými občanmi. Naši potentáti, v ktorých náplni práce je nájsť východisko z takýchto ťažkostí, sú totiž od reality poriadne vzdialení. Nechcem byť škodoradostný, no „tým hore“ by som celkom prial, aby im pred vstupom do ich vilovej štvrti developer ako bonus postavil aspoň časť Kafendovej so všetkým, čo k tomu patrí. Pravdou ale je, že ešte nedávno, keď sa podobné príbehy ako dnes v Priekope odohrávali na východe Slovenska, sme boli v pohode i my. Teraz sa však už tak komfortne necítime. Najhoršie na celej veci je, že spomínaná problematika narástla do poriadnych rozmerov a my dnes máme v rukách len kalibre, s ktorými veľa vody nenamútime.
Kafendova opäť môže poslúžiť ako vzorový príklad. Policajti tam prídu, urobia poriadok, no keď zahnú za roh, všetko je po starom. Pokuty môžu takýmto ľuďom rozdávať od rána do večera, ale už keď vypisujú prvú kolonku na prvom bločku, vedia, že zostane nezaplatená. Takže, ako hovoril môj starý otec, škoda papiera. Keď sa im siahne na dávky, tak zas vykradnú o dve tri samoobsluhy v regióne viac. Treba im dať prácu. Len si úprimne odpovedzme, kto by takéhoto človeka zamestnal ak by šéfoval firme. Ak budeme naozaj úprimní, za pár sekúnd vieme, že ich šanca nájsť si robotu je takmer nulová. Predstava, že príležitostné zametanie ulice v rámci verejnoprospečných prác v nich zrazu oživí pracovné návyky je podľa mňa dosť naivná.
Napraviť takýto marazmus, ak sa to vôbec dá, nepotrvá ani rok ani päť a možno ani desať či dvadsať. Jednoznačne to chce dobrý koncept, more trpezlivosť a k tomu ešte poriadny balík peňazí. Lenže dať na Slovensku dohromady tieto tri veci, ak sa to vôbec dá, nepotrvá ani rok ani päť a možno ani desať či dvadsať.
